BRATISLAVA - Zákerná rakovina a jej zhubné nádory trápia ľudstvo bez rozdielu na celom svete. V Slovenskej akadémii vied sa vedci úspešne dopracovali k poznatkom, ktoré uznali za pokrok aj svetové vedecké inštitúcie. Liečbu bunkami.
Začalo to retrovírusmi
Docent Čestmír Altaner z Ústavu experimentálnej onkológie SAV sa celý svoj profesijný život snaží o vedecké objavy, ktoré pomôžu onkologickým pacientom. „Svoju výskumnú prácu som začal štúdiom vírusov – tzv. retrovírusov, ktoré vyvolávajú nádory. Snažíme sa stále hľadať nové možnosti liečby nádorov založené na nových poznatkov v genetike a v biológii,“ hovorí o svojej práci docent Altaner.
Potom prišli kmeňové bunky. Bunky, ktoré dokážu nájsť poškodené časti v tele aj keď je to rakovinové bujnenie, aby tieto časti mohli opraviť. „Keď sa zistilo, že v tele máme dospelé kmeňové bunky, ktoré sa starajú o údržbu nášho organizmu opravovaním opotrebovaných tkanív, vznikla myšlienka využiť ich na transport protinádorových liečiv na miesto nádoru. V experimentoch na zvieracích modeloch sa ukázalo, že kmeňové bunky vstreknuté do krvi sa dostávajú do nádorov a do metastáz. Využívame túto unikátnu vlastnosť kmeňových buniek na génovú terapiu priamo v nádore bez vedľajších nepriaznivých účinkov na zdravé tkanivo pacienta,“ objasňuje docent postupy svojej vedeckej práce, ktorej sa venuje už desať rokov.
Liečba bunkami možná aj u nás
V praxi to však nie je také jednoduché. V ľudskom tele je totiž veľmi málo dospelých kmeňových buniek, ale dajú sa izolovať z tukových tkanív a kostnej drene. Následne sa zmnožia v laboratóriu, no na to, aby sa dali použiť pre pacienta, musia byť pripravené v najprísnejších sterilných priestoroch. Vybudovanie a prevádzka takého zariadenia je finančne náročná. „Vďaka Onkologickému ústavu sv. Alžbety a finančnej podpore Ligy proti rakovine sa nám podarilo takéto zariadenia uviesť do prevádzky. Považujem to za úspech, že aj na Slovensku môže začať legálne regeneračná medicína využívajúca dospelé kmeňové bunky, o ktorých sa hovorí, že sú lekárňou v našom tele,“ povedal Čestmír Altaner.
Dedičnosť podľa zákonov genetiky
Ľudia si často myslia, že rakovina je dedičná, no ako hovorí docent, existuje predispozícia. Nádory vznikajú nahromadením mutácií v dôležitých génoch. „Niekedy sa stane, že vznikne mutácia v jednom z génov, ktorý je v kaskáde génov pre vznik určitého typu nádorov. Vtedy u takého jedinca hovoríme o predispozícii k vzniku nádoru. Dedí sa podľa zákonov genetiky tak, že sa vyskytuje u polovice potomstva,“ objasňuje docent Altaner. Aj jeho zásluhou a jeho spolupracovníkov z Ústavu experimentálnej onkológie SAV sa dnes robia v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Národnom onkologickom ústave testy, ktoré vedia na základe rodinnej anamnézy odhadnúť, či môže ísť o nádorovú predispozíciu.
Čestmír Altaner chce naďalej vo výskume pokračovať. „Stalo sa to mojím hobby, mám šťastie na dobrých spolupracovníkov. Naše experimentálne výsledky dospeli do štádia, kedy je možné pokračovať s nádejou, že pomôžeme onkologickým pacientom,“ dodal vedec.
