TEHERÁN/TEL AVIV – Situácia na Blízkom východe môže kedykoľvek prerásť do konfliktu väčších rozmerov. Na jednej strane stojí Irán, ktorý podporuje radikálne skupiny v regióne, na strane druhej je Izrael, ktorý bojuje proti Hamasu v Pásme Gazy, proti Hizballáhu na hraniciach s Libanonom a najnovšie už pripravuje veľkú odvetu pre práve pre Irán, ktorý len tento týždeň spustil na židovský štát jeden z najväčších raketových útokov za posledné roky. Irán však varuje, že ak niekto na neho zaútočí, odvetou nebude len ďalšie ostreľovanie Izraela.
Región Blízkeho východu je nepokojný už desiatky rokov. Tentoraz však môže konflikt prerásť aj cez regionálnu úroveň. Irán spustil tento týždeň (utorok 1. októbra) mohutný raketový útok na Izrael. Ako dôvod uvádzal, že je to odveta za smrť vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne a vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha v Bejrúte.
Odveta za odvetu
V týchto chvíľach sa však Izrael pripravuje na protiútok. Jeho najsilnejší spojenec USA však Tel Aviv varuje, že útokom na Irán môže rozpútať vojnu veľkých rozmerov. Teherán okrem toho varoval, že jeho následná odveta sa už nebude týkať len Izraela.
Irán sa stal islamskou republikou po zvrhnutí šacha v roku 1979. Už dlhé roky sľubuje, že zničí Izrael, ktorý nazýva aj "sionistickým režimom". Informuje o tom BBC. Na druhej strane Izrael viní iránske Revolučné gardy (IRGC), že v regióne páchajú násilie a nepokoje. Utorkový útok na Izrael, pri ktorom mal Irán vystreliť až 180 rakiet, napáchal mohutné škody. I keď spojenec USA disponuje viacerými protiraketovými systémami, Irán mal použiť aj rakety, ktoré radary nezachytia. Výsledkom bolo, že viacero z nich skutočne dopadlo na územie Izraela.
Po tomto ničivom útoku Izrael spoločne s USA zaviazali, že Irán zaplatí vysokú cenu. Súčasná situácia je navyše rozdielna od tej z apríla. Izrael je v tejto chvíli rozhodnutý postaviť sa všetkým nepriateľom naraz. Jedinou otázkou zostáva, aký tvrdý protiútok napokon zvoliť.
Možné fázy izraelského útoku
Izrael má na výber z viacerých možností. Vďaka podpore USA a ich radarových systémov, ako aj pomoci Mossadu (tajná spravodajská služba Izraela) môže IDF (izraelská armáda) zvoliť útok priamo na základne, odkiaľ Irán vypálil rakety. Cieľom môžu byť aj samotné vojenské základne IRGC, prípadne atentáty voči konkrétnym osobám, ktoré sa podieľali výrobe rakiet.
V prípade ekonomického oslabenia Iránu by Izrael mohol zaútočiť na ropné plošiny, elektrárne a prístavy. BBC však upozorňuje, že tento krok by bol v Iráne neprijateľný z dôvodu zbytočných civilných obetí.
Vo všeobecnosti je známe, že Irán pracuje s 20-percentným obohateným uránom. Izrael a jeho spojenci o obviňujú, že plánuje zostrojiť jadrovú bombu. Nie je preto žiadnym prekvapením, že cieľmi IDF sú aj základňa iránskeho jadrového programu Parchin či reaktory v Teheráne.
Silové zložky Iránu
Prezident Iránu Masúd Pezeškján zdôraznil, že utorkový útok na Izrael je len zábleskom schopností iránskych Revolučných gárd. "Pokiaľ sionistický režim (Izrael) proti nám zaútočí, bude čeliť zdrvujúcim útokom," povedal prezident. Irán okrem toho varoval, že v prípade útoku, zaháji odvetu nielen v Izraeli, ale zaútočí na každú krajinu krajinu, ktorá bude podporovať tento útok.
Analytici pre BBC poznamenali, že Irán nemôže poraziť Izrael vojenskou cestou. Okrem toho, že čelí západným sankciám, letectvo krajiny je zastaralé a protivzdušná obrana už dávno nespĺňa svoj účel. Na druhej strane ale disponuje obrovským množstvom balistických rakiet, teda najpravdepodobnejšie je naďalej ostreľovanie nepriateľa.
Okrem toho má vo vlastníctve aj bezpilotné lietadlá. Mimochodom iránske Shahedy použilo už aj Rusko na Ukrajine. V tomto duchu by chcel možno nadviazať aj Irán, ktorý by zameral skôr civilné objekty ako vojenské základne nepriateľa.
Druhou silnou zložkou vojenskej sily Iránu je loďstvo. V Perzskom zálive kotví veľké množstvo malých útočných člnov, ktoré by potenciálne v prípade hromadného útoku mohli konkurovať až prevalcovať americké flotily. Obsadením Hormuzského prielivu by sa prerušil svetový denný export ropy o 20 percent.
