LONDÝN - Väčšina z nás spája zlý deň v práci s hádkou so šéfom alebo nedodržaním termínu. Bývalý príslušník námornej pechoty však považuje za takýto deň zajatie a hrozbu použitia zbrane. Unesený a zajatý bol až trikrát. Napriek tomu sa mu podarilo vrátiť domov, do Spojeného kráľovstva, kde má rodinu a novú prácu.
Bývalý príslušník kráľovskej námornej pechoty prezradil, aké je to byť rukojemníkom. Simon Maryan (52) vstúpil do Kráľovskej námornej pechoty ako 16-ročný a strávil v nej približne 16 rokov. Pochádza z Plymouthu a neskôr pracoval v súkromí pre nadnárodné spoločnosti a spravodajské služby po celom svete. V súčasnosti žije neďaleko Aberdeenu v Škótsku so svojou manželkou a dvoma deťmi. Počas svojej služby bol v zajatí trikrát. Dvakrát bol unesený v Nigérii a raz vo Švédsku. Pre denník Daily Star povedal: „Únosy sa dejú každý deň. Je to veľký biznis. Bola to nešťastná stránka tejto práce, ale mám obrovské šťastie, že rukojemnícke obdobia boli krátke.“ Prvýkrát bol unesený v roku 2006, keď pracoval pre súkromnú spravodajskú službu v nigérijskom štáte Bayelsa.
Zajalo ho Hnutie za oslobodenie delty Nigeru (MEND), čiže vojenská skupina, ktorá vedie kampaň proti vládnej korupcii a ničeniu životného prostredia. Milícia unášala ľudí zo Západu kvôli peniazom a politickému presvedčeniu. „Bola to neskutočná situácia. Uprostred noci sa na našu loď nalodilo pätnásť až dvadsať nigérijských mužov s RPG a AK-47. Ozývala sa streľba a krik. Keď boli ozbrojení, bol to veľmi presvedčivý argument. Nezáleží na tom, koľko výcviku ste absolvovali, nič vás nemôže pripraviť na to, že vás vezmú ako rukojemníka," prezradil. Jemu a jednej ďalšej osobe nasadili kukly, naložili ich do motorového člna a viezli niekoľko hodín po rieke. „Keď sme prišli do mesta, povedali nám, že nám neublížia,“ priblížil. Poskytli im matrace, moskytiéry, tri jedlá denne a pivo. Tento nápoj bol totiž bezpečnejší a lacnejší ako voda.
„Prvých pár dní som im nedôveroval. Nechali nás túlať sa, keďže sme aj tak netušili, kde sme a nakoniec som sa s deťmi hral futbal,“ uviedol. Simon tiež čistil a obsluhoval zbrane gangu, kým ich po deviatich dňoch rýchlostné člny neodviezli späť po rieke. „Netuším, kto zaplatil,“ povedal. V roku 2007 bol Simon opäť unesený v Nigérii a tento raz prežil oveľa menej príjemné obdobie. Spolu s ďalšími tromi ľuďmi ich uniesol násilnícky zločinecký gang a odviedol ich do močiarov. „Bola to úplne iná atmosféra, nepriateľská,“ spomína Simon. Všetci štyria rukojemníci boli zavretí v chatrči, kde mal každý len vedro, malú fľašu vody a jedlo raz denne. Po troch týždňoch sa zločinecká banda viac opila a začala si na nich vybíjať svoju frustráciu. „Mlátili nás jedného po druhom a predvádzali fingované popravy. Strkali mi hlaveň do úst a do hrude. Najnepríjemnejšie bolo, keď nás v opitosti bili plochou stranou mačety,“ prezradil.
Ako formu trestu umiestňoval gang rukojemníka na celé hodiny hlavou dolu do jamy hlbokej asi dva metre a širokej ako ramená a potom používal jamu ako toaletu. „Stekalo to po tvári. Bolo to nechutné. Bolo mi zle,“ uviedol Simon. Po 35 dňoch ich zhromaždili a vrátili loďou ako výmenu za hotovosť. „Opäť nemám tušenie, kto zaplatil, ale výkupné sa platí stále, len sa o tom nehovorí,“ prezradil. O rok neskôr sa Simon staral sa o bezpečnosť istej osoby na ostrovoch východne od Štokholmu. Jedného večera pri prehľadávaní okolia domu narazil na podozrivé auto. Telefonicky o tom informoval svojho šéfa. Vtom zastavila dodávka a vystúpili z nej dvaja ozbrojení muži. „Mali pištole MP5 s tlmičom a mlátili ma. Posadili ma do zadnej časti dodávky. Inštinkt mi napovedal, že to bude jednosmerná cesta, keďže mi nedali kuklu a ani ma nezviazali. Vedel som, že sa musím aspoň pokúsiť utiecť,“ uviedol.
Keď dodávka opúšťala Štokholm, Simon uchopil zbraň tomu, čo bol napravo, napľul do tváre druhému, čo sedel oproti a vrhol som sa po kľučke dverí. „Vyletel som z auta s tým, čo bol vpravo a dopadol som na neho. Jeho hlava dopadla na zem a vyskočila do snehu,“ povedal. Simon si vykĺbil rameno, zlomil niekoľko rebier a rozbil očnicu. Dokázal sa však presunúť do lesa, kde si ľahol a zasypal sa snehom. „Počúval som, ako sa ostatní muži vracajú a hľadajú ma,“ uviedol. Asi po piatich minútach, ktoré mu pripadali ako večnosť, útočníci odišli. Po štyroch hodinách sa vrátil k autu a odišiel späť do Štokholmu. Po príchode do bezpečia sa dozvedel, že to boli Rusi. Únos bol pre Simona poslednou kvapkou a rozhodol sa zmeniť odvetvie.
Stal sa poradcom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na ropných plošinách. V roku 2013 získal titul PhD v odbore psychológia a pracuje ako motivačný rečník. „Využívam svoje skúsenosti z terapie, aby som pomohol iným,“ vysvetlil Simon. Učí techniky emocionálnej a psychickej odolnosti. Pomáha to udržať si alebo znovu nadobudnúť stav vysokej výkonnosti, ktorý zvyšuje šance na pozitívny výsledok v stresových situáciách. Simon vedie aj workshopy tímového a osobného koučingu a školenia firemného vedenia.
