LONDÝN - Fínsky vojak Aimo Koivunen opísal udalosť z druhej svetovej vojny, keď sa jeho hliadka ocitla za ruskými líniami. Počas následnej prestrelky sa im síce podarilo uniknúť, ale ruskí vojaci ich prenasledovali. Začala sa tak veľká naháňačka na lyžiach plná rôznych zvratov a neočakávaných situácií, ktorá skončila stovky kilometrov za nepriateľskou líniou.
Dňa 18. marca 1944, keď sa fínska lyžiarska hliadka nachádzala za ruskými líniami, ju prepadli ruskí vojaci. Hlboko na nepriateľskom území to s utekajúcimi Fínmi nevyzeralo dobre. Vojak Aimo Koivunen sa cítil veľmi vyčerpaný. Potom si spomenul, že vo vrecku má zásobu pervitínu (metamfetamínu) určenú pre celú jednotku. Ten sa v tom čase podával vojakom, aby ich udržal v bdelom stave v službe. Počas prenasledovania v mraze bolo ťažké vytiahnuť tabletky z obalu, najmä keď mal na rukách palčiaky. Nasypal si preto do úst celú dávku. Jeho energia sa čoskoro zvýšila a ako vodca oddielu robil v snehu cestu pre ostatných a pomohol tak všetkým výrazne zrýchliť tempo.
Keď sa však takto masívne predávkujete, musíte rátať s následkami. Koivunen si krátko nato začal všímať, že má skreslené videnie a stráca vedomie. Ďalšia vec, na ktorú si spomína, bola skutočnosť, že sa ocitol sto kilometrov ďaleko, nemal žiadnu muníciu ani jedlo a bol úplne sám. Nevie síce, akým spôsobom prišiel o celé svoje družstvo, ale stalo sa to. Ešte stále značne nabitý rýchlosťou začal sám na lyžiach prechádzať lesom. Droga potlačila jeho chuť do jedla, čo bolo vzhľadom na jeho nedostatok šťastie. Niekoľko nasledujúcich dní prežil tak, že jedol púčiky borovice a surové mäso z malej sibírskej sojky, ktorú sa mu podarilo chytiť.
Ešte stále pod vplyvom drogy unikol ruským vojakom, ktorí ho prenasledovali, ale šliapol na mínu. Ležal tam, blúznil a z času na čas omdlel, kým si uvedomil, že žiadna pomoc neprichádza. Jeho odhodlanie v kombinácii so znepokojujúcim množstvom metamfetamínu v tele ho dostalo späť na nohy aj v mrazivých podmienkach. Kým ho našli, prešiel 400 kilometrov. Vo fínskej nemocnici zistili, že jeho srdcová frekvencia dosahovala alarmujúcich dvesto úderov za minútu a vážil len 43 kilogramov. Podarilo sa mu však prežiť, dožil sa 72 rokov, pričom si stále nedokázal spomenúť na to, ako pri lyžovaní v lese stratil celý svoj oddiel.
