PÖCKING AM SEE - Nemecká režisérka a fotografka Leni Riefenstahlová, ktorá zomrela 8. septembra 2003 krátko po svojich 101. narodeninách, patrila k veľkým postavám svetového filmu, nikdy sa ale nezbavila nálepky prisluhovačky Adolfa Hitlera. Najznámejšia časť jej kariéry bola spojená s nacistickou Treťou ríšou.
Novátorskú prácu s kamerou, využívanie svetla alebo vedomú rezignáciu na hovorený komentár, ktorú pri nich Riefenstahlová používala, oceňujú aj jej kritici. "Zblízka Hitler fascinoval ešte viac, ako keď ho poslucháči počuli z pódia. Keď to teraz hovorím, ľudia si opäť povedia: 'Leni Riefenstahlová, tá nenapraviteľná'," povedala novinárom pár rokov pred smrťou. Vo svojich pamätiach pripustila, že v začiatkoch prepadla kúzlu vodcu, ale po roku 1938 vraj u nej nastúpila dezilúza. Napriek tomu využívala počas celej vojny výhody nacistickej elity.
Berlínska rodáčka túžila byť tanečnicou, no osud to napokon zariadil inak; po sérii vystúpení na berlínskych a pražských pódiách ju zradilo telo. Choré koleno a snímka režiséra Arnolda Fancka s príznačným názvom Hora osudu jej zmenili život. Úplne prepadla svetu strieborného plátna a už rok a pol po tomto podujatí hrala v ďalšom Fanckovom filme. Kariéra herečky však bola len odrazovým mostíkom k vyššiemu cieľu - Riefenstahlová sa hodlala presadiť v doteraz výlučne mužskom svete filmovej réžie.
Úspešný bol už jej režijný debut Modré svetlo (1932), o rok neskôr dostala ponuku nakrúcať pre nastupujúci nacistický režim. "Film o zjazde národnej strany bude robiť slečna Riefenstahlová a nie ľudia zo strany. To je môj rozkaz," rozhodol Adolf Hitler. Kvôli svojej práci pre jeho režim musela Leni po porážke Nemecka čeliť viacerým procesom. Až v roku 1951 jej bolo vystavené oficiálne potvrdenie, že sa za nacistickej éry nedopustila ničoho nezákonného.
Po vojne táto zvedavá experimentátorka, ktorá večne túžila po dobrodružstve, prepadla ako fotografka kúzlu africkej prírody. V roku 1973 sa vo svojich sedemdesiatich rokoch začala učiť potápať. Sfalšovala kvôli tomu prihlášku, v ktorej sa omladila o 20 rokov a odvtedy fotografovala podvodný svet, o ktorom nakrútila aj film Podvodné dojmy. Vydala tiež sériu kritikou uznávaných obrázkových kníh o núbijských domorodcoch z južného Sudánu a života pod morskou hladinou.
