LONDÝN - Či si to chceme pripustiť alebo nie, smrť je niečo, čomu sa nevyhne ani jeden z nás. Špecialisti na paliatívnu starostlivosť na rozdiel od bežných ľudí nemajú problém zaoberať sa touto témou a všetkých ubezpečujú, že aj keď je zomieranie spájané najmä so smutnými a emočne vypätými okamihmi, prirodzene patrí k životu a netreba sa ho báť.
Mnohí ľudia majú zo smrti veľký strach a nechcú na ňu ani pomyslieť, pretože takáto myšlienka u nich vyvoláva tie najdesivejšie predstavy. Odborníci, ktorí sa každodenne stretávajú so smrťou, ale všetkých ubezpečujú, že sa nemajú čoho obávať. Kathryn Mannixová sa napríklad špecializuje na paliatívnu starostlivosť a zaopatrenie na konci života. Zomieranie označuje ako proces, ktorý vraj nie je taký zlý, ako si myslíme, píše The New York Post. V súvislosti s touto témou podľa nej ľudia stratili zdravý a múdry úsudok a je čas sa k nemu vrátiť. Dá sa to však iba vtedy, keď budeme o tom hovoriť. "Zomieranie, rovnako ako narodenie, je naozaj len proces. Postupne sa ľudia stávajú unavenejšími a staršími. Časom viac spia a menej bdejú."
Vo svojej knihe With The End in Mind sa snaží prelomiť tabu a povzbudiť ľudí, aby hovorili o tom, čo sa deje, keď niekto umiera. Lekár Thomas Fleischmann už dávnejšie uviedol, že existuje päť štádií umierania. K tomuto názoru dospel po tom, ako sa stal svedkom takmer 2000 úmrtí. "Prvou fázou je náhla zmena, z jedného okamihu na druhý, keď sa stratí všetka bolesť. Zmizne všetka úzkosť, strach, zvuky a je len mier a pokoj. Niektorí hovoria o radosti." Druhá fáza je mimotelový zážitok, tretia poskytuje takmer každému pohodlie. V štvrtom štádiu pacienti podľa Fleischmanna často vidia svetlo, ktoré začína žiariť do úplnej tmy. Ľudia, ktorí prežili smrť a vrátili sa späť, údajne v piatej fáze videli "krásne prostredie, farby, niektorí sa zmienili o nádhernej hudbe a pocite bezpodmienečnej lásky".
Aj výskum zverejnený začiatkom tohto roka uvádza, že proces umierania môže byť oveľa príjemnejší, ako si myslíme. Vedci vychádzali zo zistení po náhodnom zachytení činnosti srdca v čase, keď dochádzalo k momentu smrti. Išlo o prípad pacienta s epilepsiou, ktorý bol napojený na elektroencefalogram (EEG).
Prístroj zaznamenal, čo sa dialo v posledných pätnástich minútach života pacienta. Na oboch stranách srdcového tepu bolo počas tridsiatich sekúnd zaznamenané zvýšené množstvo veľmi špecifických mozgových vĺn. Známe sú ako gama oscilácie a spájané sú s dejmi, akými sú obnova pamäte, meditácia a snívanie. To naznačuje, že v okamihu umierania sa začína odvíjať akýsi film našich najlepších spomienok. Časti mozgu, ktoré boli aktivované v tejto štúdii, zároveň naznačujú, že telo pravdepodobne vstupuje do pokojného snového stavu, ktorý je podobný meditácii.