BRATISLAVA – Ako ke to s vitamínom D a koronavírusom? Podľa štúdie zo začiatku februára pacienti s deficitom vitamínu D mali 14-krát vyššiu šancu závažného priebehu ochorenia, ako pacienti s nadštandardnou hodnotou vitamínu v krvi. Podľa analytika Martina Smatanu však tvrdí, že kvalitný dôkaz, že vitamín D zvyšuje ochranu pred ťažkým Covidom-19, aj tak stále nemáme.
Takýto záver totiž nepresadzujú ani samotní autori publikácie, ktorá tieto dni koluje aj našimi sociálnymi sieťami a médiami. Smatana tiež podotkol, že len pár dní pred touto štúdiou vyšla obdobná, ale s opačnými závermi.
Štúdií, ktoré sa pozerajú na vzťah hladiny vitamínu D a priebehom covidovej infekcie je vo všeobecnosti mnoho. "Táto, zverejnená 3. februára je špecifická tým, že nemerala hladinu vitamínu D počas hospitalizácie, ale použila dáta získané ešte pred nákazou. Informácie mali o 253 pacientoch z Izraela, ktorých zoskupili do štyroch skupín podľa hladiny vitamínu v krvi a následne analyzovali aký mali priebeh hospitalizácie, " vysvetlil Smatana.
"Po započítaní veku pacientov a mnohých analýzach prišli k záveru, že pacienti s nedostatkom vitamínu D majú 14-krát vyššiu šancu zlého priebehu ochorenia. Percentuálne až 87 percent pacientov so závažným covidom malo deficit vitamínu Ako je teda možné, že táto štúdia nepotvrdzuje, že vitamín D výrazne znižuje riziko ťažkého covidu?," pýta sa.
Prvým dôvodom podľa neho je, že korelácia nemusí byť aj kauzalita a v tomto prípade to dokázať ani nevieme. "Dnes už vieme, že existuje mnoho faktorov, ktoré podmieňujú priebeh ochorenia, ako napríklad BMI, vek, pridružené ochorenia ale aj mnoho iných vplyvov, ako sú stravovacie návyky či genetika. Bez randomizovanej klinickej skúške a/alebo datasetu, ktorí obsahuje tisíce pacientov však nevieme dopočítať vplyv izolovaného faktoru," upozornil.
"V tejto štúdií mali 253 pacientov, ktorých delili do: 4 skupín podľa hodnoty vitamínu D, 3 vekových skupín, 4 skupín závažnosti ochorenia, pohlavia, BMI či 6 pridružených ochorení," poukázal. 253 pacientov pritom považuje extrémne malú vzorku na mnoho premenných. Aj preto podľa neho v spomínanej štúdii nevyšli viaceré závislosti štatisticky signifikantné a rozptyly vo výsledkoch boli veľmi veľké.
"Len pre ilustráciu, 133 pacientov, ktorí mali hodnotu vitamínu D menej ako 20ng/ml malo priemerne 2,05 pridruženej choroby (napr. COPD, diabetes či hypertenziu). Len 30 percent z nich nemalo ani jedno ochorenie. V skupine ktorá mala nadštandardnú hodnotu (≥40 ng/mL), nemalo žiadnu komorbiditu 50 percent a priemerne mali len 1,3 ochorenia," uviedol. Očistiť vplyv spomínaných faktorov a izolovať dopad jedného samostatného je aj preto pri takejto malej vzorke prakticky nemožné.
"Toto je hlavná limitácia práce, ktorú samotní autori spomenuli v štúdií. Citujem: ´Zatiaľ čo naše zistenia identifikovali súvislosť medzi nedostatkom vitamínu D pred infekciou a závažnosťou COVID-19, tieto výsledky nemusia nevyhnutne znamenať, že liečba vitamínom D ovplyvní výsledky COVID-19. Preto by sme mali zostať opatrní pri hodnotení potenciálneho prínosu suplementácie vitamínu D pri zlepšovaní výsledkov infekcie SARS-CoV-2."
Druhým dôvodom je skutočnosť, že zber dát o hladine vitamínu D nebol systémový. Smatana totiž uvádza, že dáta, ktoré výskumníci mali boli zo zdravotnej karty pacientov. "Časový rozdiel medzi hospitalizáciou a informáciou o hladine vitamínu D je preto priemerne až 7 mesiacov. Rozptyl je 14 až 730 dní, čiže u niektorých pacientov mali údaje o hladine vitamínu staré viac ako dva roky," vysvetlil.
Dáta sa mohli v takom veľkom časovom horizonte výrazne zmeniť, čo priznávajú aj autori štúdie. "Mnohí ktorými bola nameraná hodnota, sa mohli medzi časom liečiť na deficit vitamínu D, alebo boli už v procese liečenia. V čase hospitalizácie mohli teda mať výrazne odlišnú hladinu s akou ráta štúdia," upozornil.
archívne video
Ako je to teda s vitamínom D? Podľa Smatanu sú jeho účinky na vrodenú aj špecifickú imunitu preukázané mnohými štúdiami. "Vieme, že jeho nedostatok podporuje perzistentnú zápalovú reakciu a bez pochýb je to kľúčová súčasť celej imunitnej odpovedi každého jedného z nás," tvrdí.
Jedného dňa sa možno preukáže kauzálny vzťah medzi vitamínom D a závažnosťou covidu a my budeme vedieť kedy, komu, ako a koľko vitamínu dávkovať. Zatiaľ však také štúdie nie sú a ani táto publikácia problematiku neposunula významnejšie ďalej.
