MARAKÉŠ - Vedci v Maroku našli fosílie človeka (Homo sapiens) staré 300-tisíc rokov. Sú tak o 100-tisíc rokov staršie než doteraz známe najstaršie kosti človeka rozumného. O senzačnom objave medzinárodného tímu vedcov informuje vo svojom najnovšom vydaní časopis Nature.
FOTO Kopali železničný tunel, keď natrafili na unikát: Vedci hovoria o úžasnom objave
Úlomky kostí staré 300-tisíc rokov skúmali vedci pod vedením Jeana-Jacquesa Hublina z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. Aj experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, hovoria podľa agentúry DPA o senzácii.
Ako najstarší dôkaz o existencii Homo sapiens boli až doteraz považované 195-tisíc rokov staré nálezy z lokality Omo Kibish v Etiópii.
Vďaka najnovším poznatkom možno teraz aj na skoršie sporné fosílie hľadieť v novom svetle. Napríklad 260-tisíc rokov starý úlomok lebky z Florisbadu v Juhoafrickej republike teraz tiež vedci priraďujú druhu Homo sapiens.
"Dlhý čas sme si mysleli, že kolíska ľudstva ležala pred zhruba 200-tisíc rokmi niekde vo východnej Afrike," povedal Hublin. "Naše údaje však ukazujú, že sa Homo sapiens už pred zhruba 300-tisíc rokmi rozšíril po celom kontinente," dodal vedec.
Dávno predtým, ako moderný človek pred zhruba 100-tisíc rokmi opustil Afriku, teda podľa nových poznatkov osídlil celú Afriku.
V lokalite Džabal Irhúd, približne 100 kilometrov severozápadne od Marakéša, vedci našli dohromady 22 skamenelých pozostatkov kostí, lebiek, čeľustí a zubov, ktoré pochádzali z najmenej piatich ľudí. Najmä fragmenty lebiek podrobili Hublin a kolegovia presnej počítačovej tomografii a štatistickej analýze.
Terajšie vedecké poznatky sa však zďaleka netýkajú len časového zaradenia. Tvár raného Homo sapiens bola podľa nich už vtedy plne vyvinutá. Naopak tylo bolo ešte výrazne pretiahnutejšie, a podobalo sa tak skôr starším zástupcom rodu Homo.
"To znamená, že sa tvar tvárových kostí vyvinul už na začiatku evolúcie nášho druhu," vyvodzuje spoluautor štúdie Philipp Gunz. Oproti tomu tvar mozgu a pravdepodobne aj jeho funkcie sa premenili až v priebehu neskoršieho vývoja.
Pri vykopávkach vedci našli aj veľa kostí zvierat, napríklad gaziel, a tiež nástroje, ktoré uľahčili datovanie nálezov. "V Džabal Irhúde sme mali šťastie, že toľko kamenných nástrojov bolo vystavených žiaru," vysvetlil ďalší vedec Daniel Richter. "Vďaka tomu sme mohli použiť termoluminiscenčnú metódu na presné datovanie vrstiev nálezu," vysvetlil expert.
V komentári pre Nature súhlasia Chris Stringer a Julia Galwayová-Withamová z Prírodohistorického múzea v Londýne, že marocké fosílie predstavujú najlepšie datované dôkazy ranej "predmodernej" fázy evolúcie Homo sapiens. Podľa nich je však skamenelín príliš málo na dôkaz, že sa moderný človek skutočne rozšíril po celej Afrike už pred viac ako 250-tisíc rokmi.
Ralf Schmitz z Bonnskej univerzity považuje objav za senzáciu. O určení veku nálezov nepochybuje a oceňuje, že Hublin a jeho kolegovia pracovali veľmi dôkladne.
