ADELAIDE – Zvyšujúci sa výskyt rakoviny čriev u ľudí mladších ako päťdesiat rokov vyvolal potrebu intenzívneho výskumu možných príčin. Dve nedávne štúdie vedcov z austrálskej Flinders University naznačujú, že významným faktorom tohto alarmujúceho zdravotného trendu sú stravovacie návyky.
„Identifikovali sme množstvo priamych súvislostí medzi nesprávnou voľbou potravín a rakovinou tráviaceho systému,“ uvádza nutričný epidemiológ Yohannes Melaku, jeden z autorov výskumu publikovaného v časopise European Journal of Nutrition. Nezdravá strava, zahŕňajúca nadmernú konzumáciu červeného a spracovaného mäsa, rafinovaných obilnín, sladených nápojov, alkoholu a rýchleho občerstvenia, má úzku spojitosť s rakovinou tráviaceho traktu. Tieto druhy rakoviny, ktoré celosvetovo spôsobujú až tretinu úmrtí na rakovinu, sa môžu vyvinúť kdekoľvek v tráviacom systéme, od hrdla po konečník.
Je čas konať
Epidemiológ Zegeye Abebe spolu so svojimi kolegami analyzoval 28 štúdií o vzťahu medzi stravou a rizikom rakoviny tráviaceho systému. Hoci jednotlivé štúdie priniesli rôzne výsledky, ich celkové zistenia potvrdzujú, že zdravé stravovacie návyky znižujú riziko vzniku rakoviny. Ďalšia analýza údajov od 97 561 účastníkov ukázala, že strava bohatá na vlákninu a nenasýtené tuky významne znižuje riziko rakoviny hrubého čreva – choroby, ktorá si podľa odhadov do roku 2040 vyžiada 1,6 milióna životov ročne.
So stúpajúcim počtom prípadov rakoviny tráviaceho systému, vrátane rakoviny hrubého čreva, ktorá čoraz častejšie postihuje aj ľudí mladších ako 50 rokov, je podľa Melaku nevyhnutné konať na ochranu zdravia tráviaceho systému. Vedci poukazujú na zápal a interakcie mikrobiómu ako na potenciálne mechanizmy, ktoré spájajú nesprávnu výživu s rakovinou. Protizápalové potraviny, ako sú listová zelenina, bobuľové ovocie, orechy a mastné ryby, môžu tieto účinky neutralizovať. Naopak, potraviny podporujúce zápal, ako červené mäso a sladené nápoje, môžu riziko zvýšiť zhoršením inzulínovej rezistencie.
„Inzulínová rezistencia zvyšuje riziko rakoviny aktiváciou hormónu podobného inzulínu – rastového faktora 1 (somatomedín C),“ vysvetľuje Abebeho tím. Epidemiologička Amy Reynoldsová z Flinders University zdôrazňuje potrebu väčšieho zamerania na výživu v klinickej praxi. „Musíme lepšie porozumieť tomu, ako rôzne stravovacie návyky ovplyvňujú riziko vzniku rakoviny tráviaceho systému,“ hovorí. V prevencii by mohla zohrávať kľúčovú úlohu osveta o zdravej výžive.
