PRAHA - Výbuch metánu a uhoľného prachu, ktorý 22. marca 1977 spôsobil v Bani Čs. armády v Karvinej smrť 31 baníkov, patrí k najhorším povojnovým banským nešťastím v českých krajinách. Katastrofa pritom prišla len necelého štvrťroka po tom, čo pri podobnom výbuchu zomrelo v Bani Staříč 43 baníkov. Kým tam bol jasným vinníkom strelmajster, ktorý pred odstrelom nezabezpečil odstránenie metánu, príčin nešťastia v Bani ČSA bolo viac a išlo o sériu nešťastných náhod.
V bani, ktorá sa ako mnoho ďalších v okolí vyznačovala zvýšenými koncentráciami metánu, síce bolo zavedené odvetrávanie, to ale niekde nebolo dostatočne účinné. Najmä v miestach, kde kvôli geologickým zlomom plyn do banských chodieb prenikal vo zvýšenej miere. Navyše krátko pred nešťastím sa z banského vlaku vysypávalo uhlie, čo v podzemí nebezpečne zvýšilo koncentráciu uhoľného prachu. Potom už len stačilo, aby strelmajster štvrťhodinu pred ôsmou hodinou večer v jednej z nových chodieb odpálil nálož.
Podľa výsledkov vyšetrovania si však aj on počínal v rozpore s predpismi; rozhodol totiž, že na dne chodby zlikviduje zhruba dva kilogramy výbušniny a niekoľko rozbušiek, ktoré mu pravdepodobne zostali z predchádzajúceho odstrelu. Tento riadený výbuch však priviedol k explózii nahromadený banský plyn aj uhoľný prach a tlaková vlna, sprevádzaná množstvom ďalších explózií, sa rýchlo šírila podzemím. Nezabránili tomu ani vodné protivýbuchové uzávery, ktoré boli v bani umiestnené.
Ako sa ukázalo na Staříči, a prípad užľabiny ČSA to potvrdil, korýtka naplnené vodou umiestnené pri strope totiž nestačili ničivú silu zastaviť (boli príliš pevné a menšie výbuchy ich nerozbili tak rýchlo, ako sa čakalo). Navyše k šíreniu explózie prispeli aj pásové dopravníky na uhlie. Tie v prípade oboch nešťastí fungovali ako akési zápalné šnúry - počas prevádzky sa na nich totiž usadzuje uhoľný prach, ktorý tlaková vlna postupujúca chodbami zvíri a ktorý následne zvyšuje silu výbuchu.
Najväčšie letecké nešťastie v Československu na FOTO: Osudná chyba pilotov
V osudný marcový večer pred štyridsiatimi rokmi nakoniec s narastajúcou intenzitou explózie protivýbuchové uzávery umiestnené ďalej od epicentra zafungovali. Pre väčšinu mužov v podzemí Bane ČSA ale bolo neskoro, hoci prví záchranári dorazili na miesto už štvrťhodinu po ohlásení nešťastia. Zo 45 baníkov, ktorí pracovali v postihnutom úseku, sa na povrch podarilo dostať len tretine. Tridsať mužov zomrelo na mieste, 31. baník podľahol zraneniam počas prevozu do nemocnice. Posledné obete vyslobodili záchranári týždeň po tragédii. "Orientácia aj pre miestnych nebola vôbec jednoduchá. Veď baňa ČSA mala vtedy 150 kilometrov chodieb," spomínal na zásah jeden zo záchranárov, ktorí sa museli v podzemí predierať zhruba štyrmi kilometrami chodieb plných trosiek. Po vyslobodení mŕtvych sa ukázalo, že štyria baníci sa udusili oxidom uhoľnatým. Pätnásti zomreli na následky popálenia, desať v dôsledku zranení a u zvyšných bolo príčin smrti viac.
Výbuch v bani Čs. armády patrí medzi najhoršie banské nešťastia, ktoré sa od druhej svetovej vojny stali na území terajšej Českej republiky. Smutný primát patrí požiaru na bani Dukla v Havířove, pri ktorom v júli 1961 zahynulo 108 baníkov kvôli ohňu, ktorý zachvátil prehriaty, omylom spustený dopravník.
