PRAHA - Pred 125 rokmi, posledný májový deň roku 1892, pripravil požiar v rudnej bani Mária v Březových Horách pri Příbrami o život 319 baníkov. Najväčšie doložené banské nešťastie na území terajšej ČR a jedno z najväčších v Európe zavinila neopatrnosť, kedy baníci patrične neuhasili knôt olejovej lampy.
Najväčšie letecké nešťastie v Československu na FOTO: Osudná chyba pilotov
Osudného 31. mája si baník Emanuel Kříž pred vyfáraním z rannej zmeny v najnižších poschodiach bane Mária vymieňal knôt v dohasínajúcom kahanci. Odhodený ohorok však prepadol sýpkou do pivnice, kde sa následne vznietil. Kříž spolu s tromi kolegami vyčkal síce 15 minút, aby uhasil prípadný požiar, keď ale žiadne stopy po ohni nezaznamenal, vyfárali všetci okolo 11. hodiny rannej na povrch. Prvé známky požiaru boli zistené až o dve hodiny neskôr.
V čase nešťastia bola baňa Mária hlboká 1100 metrov, mala 32 poschodí a väčšina jej výstroja a zariadenia bola drevená. Obzvlášť v spodnej a strednej časti bane bolo drevo veľmi suché, teda k vznieteniu ohorku mohlo dôjsť pomerne ľahko. Výdreva jamy bola navyše presiaknutá olejom a mazadlami od ťažných lán a stúpacieho stroja.
Rozšírenie do susedných baní
Oheň sa nešíril len smerom nahor, ale aj do susedných baní, s ktorými bola baňa Mária prepojená v spodných poschodiach. Jedovaté plyny najprv vnikli do bane Františka Jozefa, vzdialeného 350 metrov. Tu zomreli prví baníci. Len niekoľkým desiatkam sa podarilo zo zamoreného prostredia dostať von.
Tí z baníkov, ktorí sa po varovaní dostali ku stúpaciemu alebo ťažnému stroju v bani Anna, väčšinou prežili. Veľká časť baníkov však čakala na ťažné klietky v bani Vojtech, kde po preniknutí plynov zomrela. Okolo 15. hodiny sa jedovaté splodiny dostali aj do bane Prokop, vzdialeného od bane Mária asi 600 metrov.
Záchranné čaty vyhľadávali omámených baníkov do 19. hodiny. O polnoci, keď plyny dosiahli povrch bane, boli záchranné práce zastavené.
Poslednú obeť našli až o štyri mesiace
Bilancia nešťastia bola tragická. Z 835 baníkov, ktorí sfárali na popoludňajšiu zmenu, zomrelo 319 mužov. Väčšina z mŕtvych pracovala v bani Vojtech. Medzi obeťami bolo aj päť baníkov, ktorí položili svoj život v snahe pomôcť svojim kamarátom. Zostalo po nich 285 vdov a 919 sirôt. V bani zahynulo aj deväť koní, ktoré tam pomáhali prepravovať rúbaniny.
Vyhľadávanie a vyvážanie mŕtvych trvalo do 9. júna. Poslednú obeť našli až 22. septembra. Vinníka požiaru Emanuela Kríža právoplatne odsúdili na tri roky ťažkého žalára a k tomu štvrťročne pôst a 31. mája tvrdé lôžko, z väzenia ho neskôr prepustili na milosť. Do šachty ale potom už nenastúpil a pracoval ako lesný robotník. Spolu s ním boli k niekoľkým mesiacom až dvom rokom väzenia odsúdení aj jeho traja kolegovia.
Nedostatky
Vyšetrovanie preukázalo, že na vývoji banskej katastrofy sa podieľal rad neovplyvniteľných okolností. Mariánska šachta napríklad nestačila odvádzať nadmerné množstvo oxidu uhoľnatého z bane vplyvom zhodnej teploty na povrchu i v podzemí. Rozhodujúcim faktorom ale bolo, že požiar nebol včas ohlásený a lokalizovaný.
Škodu vyčíslili na dva milióny zlatých. Činnosť v bani Mária mohla byť obnovená až po dvoch rokoch, roku 1894. Ukončili ju v roku 1978.
