WASHINGTON/PRAHA - Do prvej svetovej vojny sa pred 100 rokmi, 6. apríla 1917, zapojili tiež Spojené štáty. Bezprostredným dôvodom bolo potopenie piatich amerických obchodných lodí nemeckými ponorkami v marci toho istého roku, verejnú mienku k podpore vstupu do vojny zmenilo už potopenie britskej lode Lusitania v máji 1915, na ktorej zahynulo vyše 1200 ľudí z toho 128 Američanov. USA v prvej svetovej vojne prišli o 116.516 mužov, väčšina ich je pochovaná vo Francúzsku.
Historici o najzvrátenejšom období dejín: Takto by dopadli Slováci, keby vyhrali vojnu s Hitlerom!
Prvá svetová vojna (1914 až 1918) zasiahla takmer celý svet. Bojovalo sa na troch svetadieloch, na všetkých svetových moriach a konflikt, v ktorom zahynulo takmer desať miliónov vojakov a 8,5 milióna civilistov, postihol 38 štátov. Vojna zásadne zmenila politické usporiadanie Európy. Rozpadli sa staré monarchie a vznikol rad nových štátov (okrem iného Československo), vojna priniesla nástup boľševikov v Rusku, do popredia sa dostali Spojené štáty a postupne sa začali rozpadať koloniálne ríše.
Významnou postavou americkej vojenskej účasti sa stal John Joseph Pershing (1860 až 1948), ktorého prezident Woodrow Wilson menoval veliteľom Amerického expedičného zboru. Hoci európski spojenci (štáty víťaznej Dohody) chceli americkými vojakmi pôvodne iba zaceliť rany vo svojich armádach, podarilo sa Pershingovi presadiť, aby jeho zbor bojoval ako nezávislé teleso. Za svoje zásluhy v bojoch na západnom fronte bol Pershing povýšený do hodnosti armádneho generála.
Výsledkom vojny bolo aj oslabenie Európy ako globálnej mocnosti. Svoje postavenie v Ázii a Tichomorí posilnilo Japonsko a do popredia sa dostali hlavne USA. Za ich vzostupom stála ekonomika v časoch neutrality aj vojenský priemysel po apríli 1917. Američania takmer zdvojnásobili export do Európy a zatiaľ čo pred vojnou bola Amerika svetovým dlžníkom, v povojnovom období sa USA stali hlavným svetovým veriteľom. Od 20. rokov tak boli USA najväčšou ekonomikou sveta.
