HAŠIMA - Jeho pochmúrne obrysy vystupujú z mora. Hašima, malý japonský opustený ostrov, bol v roku 1960 najhustejšie obývaným miestom na svete. Minimestom úplne zasväteným ťažbe uhlia pod morom. To si však vyžiadalo krutú daň.
Ako sa loď blíži k jeho brehom, odhaľuje ostrov podobajúci sa obrovskej bojovej lodi, ktorý spadá pod správu mesta Nagasaki, vysoké budovy strážené betónovou stenou. V hre svetla a tieňov vystupujú rozpadajúce sa fasády, okná bez skiel a kostry zo zhrdzaveného železa ako svedkovia prudkej industrializácie, ktorú Japonsko zažilo od polovice devätnásteho storočia do začiatku dvadsiateho storočia.
Ostrov, opustený a ponechaný napospas tajfúnom od uzavretia bane v roku 1974, sa v roku 2015 dostal na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Hašima sa taktiež objavil vo filmovej bondovke Skyfall.
Z lode vystupujú turisti prísne strážení sprievodcami v červenom oblečení. Nijako to však neruší dravé vtáky, ktoré vzlietajú nad strechami pokrytými zeleňou. Šesťdesiattriročný Minoru Kinošita sa prišiel pozrieť na svoj drahý ostrov prezývaný Gunkandžima (obrnená pancierová loď) a na budovu, v ktorej sa narodil, a ktorá je prvou japonskou stavbou zo železobetónu postavenou v roku 1916. "Prišiel som sem už mnohokrát a zakaždým zisťujem, ako je moje rodné mesto v stále väčšom rozklade," hovorí.
Až do svojich trinástich rokov nepoznal nič iné ako tento miniatúrny ostrovček, ktorý meria 480 x 160 metrov, s jeho školou, bazénom, trhoviskom, obchodmi, zeleninovými záhradkami na strechách, nemocnicou i väzením. V tesnom labyrinte budov, kde samota neexistovala, sa žilo po štyroch aj viac osobách v miestnosti s rozlohou 10 až 12 metrov štvorcových. Najviac ľudí tu bývalo v roku 1960 - takmer 5300 osôb na ploche 6,3 hektára. Podľa prefektúry Nagasaki to bolo v tom čase najhustejšie osídlenie na svete. Bol to živý a solidárny svet podobajúci sa banským mestám Nord-Pas-de-Calais vo Francúzsku, v Belgicku a v Británii.
Rovnako ako ich európski kolegovia aj tu baníci dobývali uhlie v strašných podmienkach; uhlie sa ťažilo celých 24 hodín v osemhodinových smenách až tisíc metrov pod úrovňou mora. "Vlhkosť vzduchu tu bola viac ako 95 percent, vzduch bol ťažký. K tomu pridajte uhoľný prach, ktorý sa miesil s naším potom. Končili sme smenu čierni od hlavy až k päte," spomína sedemdesiatdeväťročný Tomodžo Kobato. Nehovoriac už o výbuchoch banského plynu a nešťastiach, ktoré za 84 rokov existencie bane stáli životy 215 mužov, a silikóze, choroby spôsobenej vdychovaním prachu.
Hašima je poznamenaný aj nútenou prácou Číňanov a Kórejcov z čias japonskej okupácie Kórey v rokoch 1910 - 1945 a v Číne v rokoch 1932 - 1945. "Gunkandžima je prekliatym mestom," povedal nedávno podpredseda čínskeho združenia osôb, ktoré prežili nútené práce, Čang Šan. Podľa neho je štatút, ktorý ostrovu prisúdil UNESCO, "zneucťovaním a šokom pre obete". Na ostrove vykonávalo nútené práce 204 Číňanov. Spoločnosť Mitsubishi Materials, nástupkyňa Mitsubishi Mining, ktorá prevzala ťažbu v roku 1890, začala s odškodňovaním čínskych robotníkov z japonských baní. Na mieste jednej z nich chce spoločnosť postaviť pamätník.
Tokio sa v júli 2015 zaviazalo, že urobí opatrenia vedúce k uznaniu toho, že v štyridsiatych rokoch minulého storočia bol veľký počet Kórejcov a ďalších odvlečený do Japonska proti svojej vôli a nútený pracovať vo veľmi tvrdých podmienkach.
