VERDUN - Ofenzíva pri francúzskom Verdune mala podľa predstáv nemeckého generálneho štábu priniesť zvrat do bojov na západnom fronte. Útok na pevnostný systém, oslabený odvelením časti jednotiek i zbraní na iné úseky frontu, ale nakoniec dopadol podobne, ako iné operácie prvej svetovej vojny. Po prvotnom úspechu akcie, začatej nadránom 21. februára 1916, sa nemecký postup zastavil a ofenzíva prerástla do zákopového boja, typického pre celý konflikt. Avšak krvavejšie.
Mesto Verdun, ležiace asi 250 kilometrov východne od Paríža, bolo pritom spolu s okolím jednou z najsilnejšie opevnených oblastí Európy. Obranu tvoril dvojitý pás pevností obopínajúcich mesto a sieť menších pevností bola - aspoň teoreticky - schopná viazať významné sily protivníka. Mesto navyše malo pre Francúzsko aj veľký symbolický význam, za prusko-francúzskej vojny (1870-1871) bol Verdun poslednou pevnosťou, ktorá padla do nepriateľských rúk.
Pred 110 rokmi sa narodil hrdina SNP: Jeho neobjasnená smrť je dodnes záhadou
To všetko vzali nemeckí generáli v čele s Erichom von Falkenhaynom do úvahy a prichystali mohutný útok, ktorý mal zmiesť nepriateľa. Dúfali tiež, že počas krátkej doby Francúzov zlomia a vyčerpajú. Takmer úplné vyčerpanie sa síce nakoniec dostavilo, ale na oboch stranách. Sprvu to ale pre Nemcov vyzeralo nádejne, po niekoľkohodinovej delostreleckej príprave sa im v prvých dňoch podarilo postúpiť o tri až päť kilometrov po celej šírke frontu, 25. februára dokonca padla pevnosť Douaumont.
Generál Pétain – národný hrdina
Vrchný veliteľ francúzskych vojsk Joseph Joffre ale dostal na miesto včas posily, ktorým postavil do čela generála Philippa Pétaina. Ten sa vďaka úspešnej obrane Verdunu stal národným hrdinom, skvelú povesť získanú v ťažkých bojoch prvej svetovej vojny ale stratil o 25 rokov neskôr ako šéf kolaborantského vichistického režimu. Až do začiatku jari 1916 sa ale zdalo, že by Nemcom mohol plán vyjsť, ešte 20. marca sa im podarilo obsadiť strategicky významné výšiny.
Pétain však vozil k Verdunu ďalšie posily a zásoby, pomohla mu v tom tiež takzvaná svätá cesta, cesta spájajúcej bojisko so zázemím. Po nej dňom i nocou putovali tisíce automobilov, od čias „zázraku na Márne“ v septembri 1914, kedy Francúzov zachránili parížskej taxíky, sa ale organizácia výrazne zlepšila. Vojakov, zásoby i zbrane vozili nákladiaky, o ktorých kondíciu sa starali tri desiatky servisných vozidiel. A keď niektorý automobil zostal stáť, bol okamžite odstránený z cesty a rýchlo opravený.
Novinka francúzskeho velenia
Francúzske velenie prišlo aj s ďalšou novinkou, pravidelnú rotáciou jednotiek v prvej línii. Tá na jednej strane situáciu vojakom v zákopoch uľahčila, pretože mali nádej na odpočinok v zázemí, zároveň ale do verdunského „mlynčeku na mäso“ posielala stále ďalších a ďalších vojakov. Odhaduje sa, že za desať mesiacov trvania bitky prešlo Verdunom až 70 percent všetkých príslušníkov francúzskej armády. Nemci pritom - aj kvôli nasadeniu vojakov na niekoľkých frontoch - podobný systém nepoužívali.
Prvé historické nasadenie tankov
Napriek francúzskej snahe sa ale koncom jari 1916 zdalo, že Nemci môžu dosiahnuť pri Verdune želaný úspech. Po Pétainovom povýšení sa aj kvôli chybám jeho nástupcov podarilo nemeckým vojakom na začiatku júna dobyť ďalšie územia vrátane pevnosti Vaux, ktorá sa držala od začiatku bojov. Na odľahčenia verdunského bojiska ale Spojenci spustili ofenzívu na rieke Somme (kde boli okrem iného prvýkrát nasadené tanky) a Nemci museli časť jednotiek presunúť aj na východ, kde zaútočili Rusi.
Počas leta prevzali iniciatívu pri Verdune Francúzi, ktorí potom na október naplánovali generálnu ofenzívu, ktorej cieľom bolo obsadiť späť pozície, v ktorých stáli francúzske vojská na začiatku bitky. Útok začal 23. októbra, keď ťažké mažiare kalibru 400 mm začali bombardovať pevnosť Douaumont. Začiatkom novembra Nemci bez boja opustili Vaux a bitka pri Verdune spela ku koncu. Posledný útok zahájili Francúzi 13. decembra 1916 a po niekoľkých dňoch bitka definitívne skončila - tam, kde začala.
Stopy po výbuchoch vidno dodnes
Ťažké boje však nielen nenávratne poznamenali krajinu, v ktorej sú dodnes viditeľné stopy do výbuchoch granátov, ale hlavne stáli životy státisícov vojakov. Celkové straty sa odhadujú na 700 000 mužov (približne rovnaké na oboch stranách), z ktorých asi 300 000 padlo. Napriek tomu dnes Verdun nie je symbolom nepriateľstva Francúzov a Nemcov, ba skôr naopak. Práve tu sa v septembri 1984 stretli prezident François Mitterrand s kancelárom Helmutom Kohlom - a fotografia štátnikov držiacich sa počas smútočného obradu za ruky sa stala symbolom nemecko-francúzskeho zmierenia.