MOSKVA/PRAHA - Do povedomia svetovej verejnosti sa bývalý sovietsky vodca Nikita Chruščov zapísal niekoľkými výraznými epizódami. Bol to práve on, kto na 20. zjazde KSSZ, ktorý začal pred 60 rokmi, 14. februára 1956, predniesol prejav, ktorý odhalil zločiny sovietskeho diktátora Josifa Stalina a začal tak "dobu topenia" a niektorých pozitívnych reforiem. Ich najväčším prínosom bolo prepustenie státisícov politických väzňov a mierne zlepšenie bytovej situácie v krajine.
Sovietska invázia do Československa v roku 1968 očami USA: Hĺbková analýza v odtajnených spisoch CIA
Chruščovov tajný niekoľkohodinový prejav "O kulte osobnosti a jeho následkoch" bol určený len uzavretému okruhu delegátov. Jeho plné znenie uverejnili až v roku 1990. Chruščov v referáte vykreslil obludný rad represií a čistiek, najmä medzi komunistami. "Stalinova samovláda viedla k obzvlášť ťažkým dôsledkom v priebehu Veľkej vlasteneckej vojny," vyčítal Chruščov Stalinovi aj údajne chybné kroky v zahraničnej politike. Hovoril tiež o vysídlení mnohých národov.
V prejave Chruščov pripomenul, že už Vladimír Iľjič Lenin sa Stalina v úrade generálneho tajomníka strany obával a citoval Leninov list z roku 1922, v ktorom Lenin uviedol: "Tým, že sa súdruh Stalin stal generálnym tajomníkom, sústredil vo svojich rukách nesmiernu moc, a ja si nie som istý, či dokáže vždy dosť obozretne túto moc uplatňovať." Lenin vo svojom liste tiež napísal, že "Stalin je príliš hrubý a tento nedostatok, ktorý sa ako-tak dá trpieť v styku medzi nami komunistami, nemožno trpieť u generálneho tajomníka. Preto súdruhom navrhujem, aby zvážili, ako Stalina z tejto funkcie premiestniť, a vymenovali na ňu iného človeka, ktorý by ... bol znášanlivejší, lojálnejší, zdvorilejší a pozornejší k súdruhom, menej náladový."
Základom prejavu boli závery osobitnej komisie, ktorú nechal Chruščov zriadiť v roku 1955 a ktorú viedol bývalý stalinista a akademik Pjotr Pospelov. Zo správy komisie, ktorú Chruščov použil ako základ k svojmu prejavu, vyplynulo, že "sa zistilo, že zo 139 členov a kandidátov ústredného výboru strany, zvolených na XVII. Zjazde (konal sa v roku 1934), bolo zatknutých a zastrelených (hlavne v rokoch 1937 a 1938) 98 osôb, to je 70 percent."
Chruščov ale v prejave v posledný deň zjazdu volal tiež po návrate k "posvätným leninským zásadám" a už ten istý rok na jeseň ukázal Chruščov svetu, že s otepľovaním to nebude také horúce. Do rozbúreného Maďarska, kde bola vytvorená pluralitná vláda, ktorá vyhlásila aj vystúpenie z Varšavskej zmluvy, poslal tanky. Krvavé boje si vtedy vyžiadali okolo 4000 životov. So Západom síce kontroverzný Chruščov presadzoval "mierové spolužitie" (napríklad v septembri 1959 ako prvý najvyšší predstaviteľ ZSSR navštívil USA), ale v roku 1962 pokusom inštalovať na Kube rakety takmer premenil studenú vojnu v horúcu.
Najväčším prínosom Chruščovových reforiem bolo bezpochyby prepustenie státisícov politických väzňov, tiež sa mierne zlepšila bytová situácia v krajine. Po celom Rusku doteraz stoja domy známe ako "chruščovky", alebo "chruščoby". Zvýšila sa tiež životná úroveň poľnohospodárov, ale v totalitnom spôsobe vlády sa Chruščov od Stalina príliš nelíšil. Zaviedol napríklad trest smrti za "hospodárske zločiny", obnovil proticirkevnú kampaň a presadzoval prísny dohľad štátu aj nad kultúrou a umením.
Najstrašnejší kat v ľudských dejinách: Stalinov poskok vlastnoručne zavraždil 10-tisíc ľudí!
Ikonickým sa stalo Chruščovovo vystúpenie v OSN v októbri 1960, kedy začal tĺcť do rečníckeho pultíku vlastnou topánkou. "Si úbohý Filipíňak! Blbý poskok a lokaj imperialistov," kričal navyše na šéfa filipínskej delegácie, ktorého otázka Chruščova rozčúlila. V súvislosti s vojnou na východe Ukrajiny bolo v uplynulých rokoch tiež hojne spomínaným počinom Chruščova to, že v roku 1954 pripojil v rámci ZSSR k Ukrajine Krym, ktorý ale Rusko v roku 2014 anektovalo.
Za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Chruščova úplne nečakane zvolili 7. septembra 1953. Keď v marci toho istého roku zomrel sovietsky vodca Josif Stalin, nepokladal nikto tohto usmievavého muža sa širokou tvárou roľníka za vážneho kandidáta na najvyššiu stranícku funkciu v štáte. Väčšinou svojich rivalov podceňovaný politik však obratnými manévrami postupne vyradil a o päť rokov neskôr získal aj najvyššiu vládnu funkciu - stal sa predsedom rady ministrov.
Dvadsiaty zjazd KSSZ ovplyvnil aj vývoj v sovietskych satelitoch - niekde bezprostredne (okrem Maďarska tiež v Poľsku prerástol v júni 1956 štrajk robotníkov v Poznani v povstanie proti režimu, ktoré bolo ale za cenu šiestich desiatok obetí potlačené), inde pozvoľna (napríklad v Československu). Čiastočný odmäk, ktorý v Sovietskom zväze umožnil aj vydanie kedysi nevydatelných kníh (napríklad Solženicyna), skončil na jeseň 1964, kedy Chruščova zbavili vedenia v strane aj štátu a začala tvrdá vláda Leonida Brežneva.
