BERLÍN/PRAHA - Nemecký pilot Adolf Galland sa preslávil počas druhej svetovej vojny ako výborný stíhač, ktorý až do posledných dní zvádzal boje so spojeneckými letcami. Elegantného a charizmatického vojaka uznávali aj jeho protivníci, na druhej strane ale nikdy nevyjadril veľkú ľútosť nad svojou účasťou vo vojne, ktorá si vyžiadala milióny životov. Galland, ktorý zomrel 9. februára 1996 vo veku 83 rokov, sa dokonca v polovici 50. rokov podieľal na obnove západonemeckého vojenského letectva.
Zvláštny príbeh Hitlerovej rodiny: Synovec obvinil vodcu Tretej ríše z vraždy, bojoval za USA
Potomok hugenotov, ktorí v 17. storočí utiekli z Francúzska do Nemecka kvôli náboženskému prenasledovaniu, strávil v kokpitoch bojových lietadiel takmer osem rokov. Prvýkrát sa do vojnovej vravy zapojil ako člen neblaho vychýrenej Legie Condor v španielskej občianskej vojne. Na dvojplošníku Heinkel He 51 s pre neho typickým obrázkom Mickey Mousea útočil od júla 1937 na pozemné ciele a zároveň sa podieľal na vývoji taktiky, ktorú luftwaffe neskôr s úspechom používala v poľskej a francúzskej kampani.
Už na konci španielskeho ťaženia si Galland vyskúšal aj slávnu stíhačku Messerschmitt Bf 109, na pridelenie ku stíhaciemu letectvu si ale musel počkať až do februára 1940. Galland sa pritom ako bojový pilot dokázal vyrovnať aj s výrazným hendikepom, poraneným ľavým okom, v ktorom mu po leteckej havárii v roku 1935 zostali kúsky skla. Lekársky zákaz lietania prekonal tým, že sa naučil naspamäť tabuľku s písmenami, používanú lekármi, a mohol zase do vzduchu.
V Poľsku lietal na bombardéri Henschel Hs 123, po sťažnostiach na reumu spôsobenú otvoreným kokpitom ho ale začiatkom roka 1940 preložili ku stíhačom. "Bol to veľmi dobrý pilot so skvelou muškou ... Hlavne bol blázon do lovu a loviť túžil čokoľvek - od vrabca až po ľudského súpera," povedal o Gallandovi jeho kolega Johannes Janke. O Gallandových schopnostiach sa presvedčilo aj niekoľko československým pilotov. Prvého z nich, Stanislava Popelku, zostrelil a zabil nad Francúzskom v júni 1940.
Viac šťastia mali pri súboji s Adolfom Galland dvaja čs. členovia britského Kráľovského letectva (RAF) Josef Hubáček a Josef Bryks. Prvého zostrelilo nemeckej stíhacie eso nad Londýnom 15. septembra 1940, druhého o deväť mesiacov neskôr pri francúzskom Lille. Obaja Čechoslováci sa zachránili na padákoch, zatiaľ čo Hubáček sa ale po vyliečení z ľahších zranení zapojil späť do bojov, Bryksa po krátkom ukrývaní zadržali Nemci a zvyšok vojny strávil nezdolný "útekár" v zajatí.
Tajné dokumenty FBI popierajú Hitlerovu samovraždu: Predstieral svoju smrť a zmizol v Argentíne?
Celkom Adolf Galland dosiahol počas vojny 104 zostrelov. Sám bol zostrelený štyrikrát, trikrát ale dokázal núdzovo pristáť, padákom sa zachránil len raz a skúsenosť si už vraj nechcel zopakovať. V zbieraní viac zostrelov (najlepší nemeckí letci ich mali vyše 300) Gallandovi zabránilo to, že ho v novembri 1941 preložili do štábu. Práca pri stole ho ale neuspokojovala, a tak si aj napriek zákazu občas "odskočil" do vzduchu, najmä v čase amerických denných náletov na Nemecko.
Kvôli svojim názorom na vedenie vojny sa tiež často dostával do sporu s nadriadenými, vrátane najvyššieho veliteľa Hitlerovho letectva Hermanna Göringa. Mocného maršala ale Galland provokoval už ako nižší veliteľ. Keď sa totiž Göring počas bitky o Britániu na jednom stretnutí s letcami pýtal, čo má urobiť, aby luftwaffe konečne vyhrala, odpovedal mu Galland stručne: "Dajte nám Spitfiry". Neskôr ale spomínal, že to bolo len pošťuchnutie, ktoré si skrátka nemohol odpustiť.
V skutočnosti totiž vraj mal svoj Messerschmitt Bf 109 celkom rád. Úplne nadšený bol ale Galland z prvej prúdovej stíhačky Messerschmitt Me 262, s ktorou sa zoznámil už v máji 1943. "Je to ako keby ma vzduchom postrkovali anjeli," opísal svoje prvé dojmy zo stroja, s ktorým koncom vojny po nezhodách s velením opäť začal lietať ako stíhací pilot. Poslednú misiu vykonal Galland, ktorý s prúdovou "lastovičkou" dosiahol sedem zostrelov, 26. apríla 1945.
Po vojne strávil dva roky v zajatí, medzi rokmi 1948 a 1955 potom pomáhal budovať argentínske letectvo. V roku 1954 tiež vydal knihu Prvá a posledná, ktorá sa stala bestsellerom. Po návrate do Nemecka krátko pôsobil v novo založenom vojenskom letectve spolkovej republiky, armádu ale čoskoro opustil. Zvyšok kariéry strávil v leteckom priemysle, zapojil sa aj do spolku vojnových pilotov a ako technický poradca pomáhal pri natáčaní filmu Bitka o Britániu (1969). A až do vysokého veku rád a často lietal.
