BRATISLAVA– Profesionálny vojak, účastník protifašistického odboja, generál Ján Golian bol počas Slovenského národného povstania (SNP) prvým veliteľom 1. československej armády na Slovensku. Narodil sa v slovenskej rodine v Dombóvári (dnes Maďarsko) ešte počas Rakúsko-Uhorska. V utorok 26. januára uplynulo od jeho narodenia 110 rokov.
Absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a poslucháč Vysokej školy vojenskej v Prahe Ján Golian patril medzi dôstojníkov, ktorí boli produktom československých vojenských škôl z 30. rokov 20. storočia.
Nové fakty o najväčšej masakre v histórii Slovenska: FOTO vraždiacich beští, dožili v pokoji v zahraničí
Kapitána Jána Goliana v máji 1938 pridelili k 10. divízii v Banskej Bystrici. Zastával rôzne štábne funkcie a napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Bojoval na sovietsko-nemeckom fronte, kde nadviazal kontakty so sovietskymi partizánmi. Z východného frontu sa vrátil v polovici roku 1943, v Banskej Bystrici ho ustanovili za náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska. S pomocou antifašisticky zmýšľajúcich slovenských dôstojníkov zakladal konšpiratívnu sieť vo vojenských posádkach. Činnosť skupín sa riadila smernicami československej exilovej vlády v britskom Londýne, ktorá neskôr Jána Goliana ustanovila za dočasného veliteľa vojenskej organizácie na Slovensku a poverila ho vedením vojenských akcií.
Zveřejnil(a) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dne 26. leden 2016
V čele povstaleckej armády
Na tajnej porade v Bratislave v apríli 1944 sa pplk. Ján Golian oboznámil s programom a zložením ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. Keď koncom augusta 1944 partizáni obsadili viaceré slovenské mestá a dediny, odboj vyústil do celonárodného povstania. Ján Golian vydal rozkaz na bojovú pohotovosť a postavil sa na čelo povstaleckej armády.
FOTOREPORTÁŽ Takto vyzeral koniec druhej svetovej vojny na Slovensku!
Za uskutočnenie vojenskej prípravy povstania a za úspešné riadenie činnosti povstaleckej armády londýnska vláda Československa povýšila Jána Goliana 29. augusta 1944 na plukovníka Generálneho štábu a na základe rozhodnutia SNR z 5. septembra 1944 ho povýšili na brigádneho generála. Počas povstania Golian preukázal pri obrane slobodného územia svoje schopnosti. Na čele armády stál až do októbra 1944, kedy velenie povstaleckej armády prebral generál Rudolf Viest a Golian sa stal jeho zástupcom. Proti presile nemeckej armády sa však nebolo možné ubrániť a tak v noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal generál Viest na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armáde na Slovensku: „Boj za slobodu sa nekončí, bude pokračovať v horách“.
Zveřejnil(a) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dne 26. leden 2016
Poprava v koncentračnom tábore
Posledné dni Golianovej a Viestovej činnosti na povstaleckom území boli spojené s účasťou na partizánskej vojne v slovenských horách. Dňa 3. novembra 1944 počas záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom oboch generálov Jána Goliana aj Rudolfa Viesta v Pohronskom Bukovci v Nízkych Tatrách zajali. Nasledovali výsluchy v Bratislave a v nemeckom Berlíne. Napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov oboch generálov v Nemecku odsúdili na trest smrti. Popravu vykonali pravdepodobne v koncentračnom tábore v nemeckom Flossenbürgu v neznámy deň v roku 1945.
Pomenovali po ňom obec
Generála Jána Goliana in memoriam vyznamenali Radom SNP I. triedy (1945), Československým vojnovým krížom 1939 (1945), Radom republiky (1969) a viacerými medailami. V roku 1995 mu prezident SR Michal Kováč in memoriam udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Meno slovenského generála nesie od roku 1948 obec Golianovo (predtým Lapášske Ďarmoty). V roku 2015 v obci počas rekonštrukcie verejného priestranstva osadili v blízkosti obecného úradu bustu generála Jána Goliana s pamätníkom ako prejav úcty k jeho pamiatke.
