KOŠICE – Mnohí Slováci kliešťovú sezónu podceňujú a stávajú sa preto veľmi vítanými hostiteľmi pre krvilačné parazity prebúdzajúci sa po zime. Ak majú však šťastie, patria medzi pätinu populácie, ktorá kliešte nejako prirodzene odpudzuje. O tom, aké rôzne ochorenia môžu tieto parazity prenášať, kde všade sa vyskytujú a ako sa pred nimi môžeme chrániť, sme sa zhovárali s Branislavom Peťkom, riaditeľom Parazitologického ústav SAV v Košiciach.
Je pravda, že kliešte sú tento rok ešte nebezpečnejšie? Čo je príčinou tohto javu?
Kliešte už dlhodobo predstavujú určité riziko pre človeka i domáce zvieratá, nakoľko sú prenášačmi pôvodcov závažných chorôb, najmä kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy. V ostatných asi 10-15 rokoch k nim pribudli aj ďalšie choroby. Tvrdenia, že v tomto roku je kliešťov viac alebo že sú nebezpečnejšie ako minulý rok, sú nadnesené. Každý rok na začiatku jari, keď denná teplota stúpne nad 8 °C, sa kliešte prebúdzajú po zimnom spánku. My to pozorujeme na ambulanciách, pohotovostných službách alebo na infekčných oddeleniach nemocníc, že sa objavujú prvé prípady ošetrení alebo i ochorení.
Aká je bilancia ochorení tento rok?
V tomto roku do 17. týždňa boli hlásené dva prípady kliešťovej encefalitídy a to začiatkom marca, v 10. týždni v okrese Nitra. Minulý rok to bolo v rovnakom období 5 prípadov, pričom prvé ochorenia sa hlásili už v prvom a druhom januárovom týždni. Spôsobila to veľmi mierna minuloročná zima, kedy sme kliešte v aktívnom stave nachádzali už v januári. V tomto roku sme zaznamenali začiatok kliešťovej sezóny na juhu Slovenska koncom februára a v súčasnosti už beží v „plnom prúde“. Na severnom Slovensku sa sezóna kliešťov začína o mesiac neskôr. Aby som odpovedal na otázku, tak zatiaľ nie je dôvod na paniku a tvrdenia, že v tomto roku sú kliešte nebezpečnejšie. Sú bežnou súčasťou prírody a vždy s určitým rizikom napadnutia kliešťom pri pobyte v listnatých lesoch musíme počítať.
Čo sa týka encefalitídy a boreliózy, aké zastúpenie majú u nakazených kliešťov?
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie a vyskytuje sa v ohniskách na určitých miestach Slovenska. Najviac je postihnuté Stredné Považie, najmä Trenčiansky kraj. Infikovanosť kliešťov vírusom encefalitídy sa pohybuje na úrovni promile, to znamená jeden z tisíc. Lymskú boreliózu spôsobujú baktérie a nakazenosť kliešťov je však omnoho vyššia, v priemere okolo 10 až 20 %. To znamená, že miestami je infikovaný každý desiaty, dokonca až každý piaty kliešť. Kým vírus kliešťovej encefalitídy sa slinami kliešťov prenesie hneď po pricicaní, pri lymskej borelióze to trvá zvyčajne aspoň 24 hodín. To je aj príčina toho, že počet nových ochorení na kliešťovú encefalitídu za rok sa na Slovensku pohybuje okolo čísla sto, pri lymskej borelióze je to okolo tisíc.
Aké iné ochorenia môžu okrem spomenutých kliešte prenášať? Ich pricicanie vraj môže vyvolať aj alergiu.
Výpočet možných kliešťami prenášaných chorôb je väčší, avšak prípady ochorení na Slovensku sú zriedkavé. U ľudí je to anaplazmóza, čo je bakteriálne ochorenie a napadnuté sú biele krvinky. Zvyčajne sa vyskytuje spolu s lymskou boreliózou, zriedka aj samostatne. Medzi zriedkavé patrí napríklad tularémia, Q horúčka, takzvaná TIBOLA, čo je postihnutie lymfatických uzlín. Parazitológovia Ústavu zoológie SAV zistili v kliešťovi aj novú boréliu na Slovensku, ktorá vyvoláva návratné horúčky. No zdôrazňujem, že nie je dôvod na paniku. Tieto ochorenia sú zriedkavé, no je dobré o nich vedieť. Pricicaný kliešť svojimi slinami, ktoré sústavne vypúšťa do rany môže u citlivejších ľudí spôsobiť aj lokálnu kožnú alergiu. Tá zvyčajne do týždňa až dvoch vymizne.
Kde sú na Slovensku kliešte rozšírené najčastejšie? Je pravda, že v mestách ich je čoraz viac?
Na začiatku je potrebné zdôrazniť, že na Slovensku máme viac druhov kliešťov, ktoré sa vyskytujú v rôznych oblastiach Slovenska. Kliešť o ktorom hovoríme, je kliešť obyčajný, odborne Ixodes ricinus, ktorý sa vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch s hustým podrastom. V bukových lesoch bez podrastu, len s opadaným lístím, je zriedkavejší. Hlavné pásmo týchto lesov sa tiahne celým predhorím Karpát i v údoliach väčších riek. Na južných svahoch miestami vystupujú až do 1200 i 1400 m nad morom, na severných svahoch tak do 800 metrov. Kým Liptovská kotlina už patrí medzi kliešťové oblasti, v Oravskej kotline sú oveľa menej časté. Kliešť obyčajný sa „nasťahoval“ aj do Vysokých Tatier na miesta, kde smrekové lesy po veternej kalamite nahradili listnaté porasty.
Dokážu prisatiu kliešťa na človeka bežne dostupné repelenty zabrániť? Medzi „babské“ prostriedky patrí aj užívanie B-vitamínu. Pôsobia niektoré z týchto opatrení preventívne?
Zatiaľ patria k najúčinnejšej ochrane pred kliešťami repelenty. Keďže sa pri častom užívaní jedného prípravku časom vytvorí u kliešťov určitá rezistencia, je vhodné tieto prípravky striedať alebo kombinovať. Vitamín B sa spomína ako prevencia pred komármi, kde si to človek môže hneď všimnúť, že odrazu na neho komáre nesadajú. U kliešťov to však nie je také jednoznačné. Navyše, nie každý je rovnako atraktívny pre kliešte. Asi jedna pätina ľudskej populácie nie je pre kliešte „zaujímavá“, za celý život ich kliešť nenapadne. Na druhej strane, asi 15 % ľudí si každý rok nájde aspoň jedného pricicaného kliešťa.
Ako môžeme čo najšetrnejšie odstrániť kliešťa?
Žiaľ, koluje veľa „zaručených“ spôsobov, ako kliešťa odstrániť. Nie všetky sú však správne. Najčastejšie, ale nie najšťastnejšie odporúčané je kliešťa vytočiť, alebo ním krútiť v smere či proti smeru hodinových ručičiek. Pri takomto spôsobe kliešťa z miesta pricicania „vylomíme“. Krútením alebo točením sa mu zvyčajne jeho fixačný orgán zvaný hypostóm ulomí a zostane v koži. Tam sa opúzdri a vytvorí malú hrčku. No pre človeka to už nie je nebezpečné z hľadiska prenosu infekcie, pretože pôvodca choroby sa nachádza v slinách kliešťov a tie sa spolu aj s kliešťom odstránia. Horšie je, keď kliešťa nesprávne uchopíme pinzetou za mäkkú časť tela a odtrhneme celú hlavičku. Tú potom musíme vybrať ako zadretú triesku. Správnym spôsobom odstránenia je kliešťa uchopiť tenkou pinzetou za tvrdú hlavičku čo najbližšie pri koži a jemne kliešťa ťahať kolmo proti koži. Ak to nejde, pomôže pootáčanie striedavo na obe strany do polkruhu. Nie točiť. Pri správnom uchopení kliešťa vyberieme celého. Ranu po kliešťovi je potrebné vždy dezinfikovať. Najlepšie sú jódové tinktúry.
