UTTARÁKHAND - Jazero Roopkund v indickom štáte Uttarákhand, ktoré hraničí s Nepálom, je pre vedcov fascinujúcou záhadou. Keď sa totiž roztopí jeho zmrznutá hladina, okoloidúcim sa naskytne pochmúrny pohľad na obrovské množstvo ľudských kostí. Dôvod, prečo skončili práve na tomto mieste, stále nie je známy. Vedci sa ho snažili definovať na základe testov DNA, ktoré ich však ešte viac zmiatli.
Medzi zasneženými vrcholkami indických Himalájí ležia stovky ľudských kostier, ale zatiaľ nikto netuší, odkiaľ pochádzajú. Strašidelné scény sa ľudskému oku odhalia len jeden mesiac v roku, keď sa roztopia vody jazera Roopkund a pripomínajú morbídny obraz takmer ako z krvavého hollywoodskeho trháku. Vedci odhadujú, že tam leží približne 500 ľudských pozostatkov. Ľudia špekulujú nad možnosťami, ako sa tam dostali a čo ich zanechalo v tejto mrazivej, neobývateľnej časti juhoázijskej krajiny. Záhada himalájskej vodnej nádrže je mrazivá aj preto, lebo miestne podmienky sú drsné a turisti musia putovať do tejto lokality päť dní. Náročnosť trasy by zároveň mohla naznačiť, že pri jazere sa môže nachádzať ešte 400 neobjavených tiel.
Jedna z populárnych teórií hovorí, že strašidelný nález, ktorý po prvý raz spozoroval britský ranger v roku 1942, pochádza z akejsi pútnickej kalamity. Ide totiž o domov najstaršieho náboženstva na svete a do krajiny putujú na bohoslužby hinduisti. Je však pravdepodobnejšie, že pozostatky pochádzajú od pútnikov, keďže ohromujúce jazero tvorí súčasť trasy Nanda Devi Raj Jat. Ešte stále ju dodržiavajú stúpenci polyteistického náboženstva, ktorí prechádzajú cez toto desivé miesto. Indická mytológia hovorí, že kráľ Jasdhaval z Kannauju vzal svoje tanečnice a tehotnú manželku do Roopkundu, aby navštívili svätyňu Nanda Devi. Skupinu údajne zastihla silná búrka a krupobitie bolo také prudké, že všetci zahynuli pri jazere a pomaly sa premenili na kostry.
Medzi ďalšie možnosti patria teórie, že pozostatky patria miestnym obyvateľom, ktorí sa vracali z vojny, alebo že ich napadli Japonci. Vedci preto analyzovali DNA z 37 pozostatkov. Štúdia uverejnená v časopise Nature Communications uvádza, že väčšina z týchto ľudí zomrela približne pred 1 000 rokmi, ale nie v nevyhnutne rovnakom čase. Niektorí z nich mohli zomrieť ešte v 19. storočí. Autorov štúdie ešte viac zmiatla skutočnosť, že drvivá väčšina zistenej DNA pochádza zo Stredomoria, ktoré je vzdialené tisíce kilometrov od indických hôr. Časový nesúlad naznačuje, že možno nešlo o rozsiahlu katastrofu, ale o sériu záhadných úmrtí rozložených do niekoľkých storočí.
Harvardský genetik David Reich pre magazín The Atlantic povedal: „Môže to byť ešte väčšia záhada ako predtým. Bolo to neuveriteľné, pretože typ predkov, ktorý sme našli asi u tretiny jedincov, je pre túto časť sveta veľmi nezvyčajný.“ Vysvetlil, že pozostatky sa mohli časom rozptýliť po okolí a spadnúť do jazera počas zosuvov pôdy. Kathleen Morrisonová z katedry antropológie Pensylvánskej univerzity však uviedla, že Grécke kráľovstvo existovalo na indickom subkontinente približne 200 rokov, počnúc rokom 180 pred Kristom. „Fakt, že existuje nejaká neznáma skupina stredomorských Európanov, nie je v skutočnosti veľkým objavom. Mám podozrenie, že sa tam zhromaždili a miestni ľudia ich uložili do jazera. Keď vidíte veľa ľudských kostier, zvyčajne ide o cintorín,“ vysvetlila.
