BRATISLAVA - Na povrchu Mesiaca je jaskyňa, ktorá by v budúcnosti mohla slúžiť ako útočisko pre prieskumníkov či výstavbu lunárnej základne. Oznámil to v časopise Nature Astronómy vedecký tím vedený Talianmi. Jaskyňa pomerne veľkých rozmerov je zrejme prístupná z najväčšej doteraz známej priepasti v Mori pokoja.
Je asi 400 kilometrov vzdialená od miesta, kde pred 55 rokmi pristáli americkí astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin, napísala agentúra AP. Analýza radarových dát získaných sondou LRO (lunar reconnaissance orbiter) NASA odhalila, že priepasť vedie do jaskyne širokej 45 metrov a dlhej až 80 metrov. To zodpovedá ploche 14 tenisových kurtov.
Jaskyňa leží asi 150 metrov pod povrchom a teplota vo vnútri je relatívne stabilná. Astronauti by tam boli chránení pred nevľúdnymi podmienkami na povrchu obežnice Zeme: pred škodlivým kozmickým žiarením, slnečným žiarením a mikrometeoritmi, uvádza The Guardian.
Pravdepodobne ide o prázdny lávový tunel
„Mesačné jaskyne zostávali viac ako 50 rokov záhadou. Preto bolo vzrušujúce, že sa nám konečne podarilo preukázať existenciu jednej z nich,“ uviedli Leonardo Carrer a Lorenzo Bruzzone z univerzity v Trente. Jaskyňa je podľa nich „pravdepodobne prázdny lávový tunel“.
Mesačné sondy prvýkrát zachytili priepasti na Mesiaci pred viac ako desiatimi rokmi. Mnohé z nich sú považované za „strešné okná“. Napájajú sa na podzemné jaskyne, ako sú lávové tunely, teda obrie podzemné tunely vzniknuté sopečnou činnosťou. Doterajšie zistenia naznačujú, že by na Mesiaci mohli byť stovky priepastí a tisíce lávových tunelov.
Jedným z najväčších problémov pre prieskum a využitie jaskyne bude prístup k nej, myslí si výskumník z Arizonskej štátnej univerzity Robert Wagner. „Dostať sa na dno tejto priepasti vyžaduje zostúpiť 125 metrov. Steny sú strmé a tvorené sutinami, na ktorých akýkoľvek pohyb vyvolá malú lavínu. Určite je možné dostať sa dnu a von, ale bude to vyžadovať značnú infraštruktúru,“ uviedol Wagner.
Horniny a ďalší materiál vo vnútri týchto jaskýň, nezmenené drsnými povrchovými podmienkami, môžu tiež vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako sa Mesiac vyvíjal. Najmä pokiaľ ide o jeho vulkanickú činnosť.
