BENÁTKY - Alpy mali pred 6000 rokmi pravdepodobne výrazne menej ľadovcov než dnes. Uvádza to štúdia vedcov z benátskej univerzity Ca´Foscari, Univerzity v Berne a rakúskej akadémie vied, napísala agentúra ANSA. Ľadovce pokrývali počas celého holocénu zrejme len alpské vrcholy v nadmorskej výške 4000 metrov a viac.
Obľúbenému miestu na lyžovačky hrozí katastrofický scenár už o 15 rokov
Vedci svoju štúdiu založili na skúmaní veku vzoriek ľadu odobratých z hĺbky ľadovca Weisseespitze (Cima del Lago Bianco), ktorý sa nachádza na rakúsko-talianskom pohraničí vo výške 3518 metrov nad morom. "Keďže sa tento ľad vytvoril ako prvý, určiť jeho vek môže pomôcť obdobie, kedy ľad na vrchole chýbal," uviedli bádatelia vo svojej správe, ktorú zverejnil odborný časopis Scientific Reports. Pomocou použitia metódy došli výskumníci k záveru, že ľad sa na vrchole vytvoril pred zhruba 5900 rokmi. Podľa nich je tak pravdepodobné, že alpské vrcholy do 4000 metrov nadmorskej výšky neboli dovtedy pokryté ľadom.
Vývoj ľadovcov je významným ukazovateľom pre sledovanie zmien klímy. Počas holocénu (obdobie, ktoré sa začalo pred zhruba 11 700 rokmi) podľa vedcov sa ľadovce pod 4000 metrov striedavo topili a pribúdali. Výskumné vzorky boli odobraté neďaleko miesta, kde bolo v roku 1991 objavené mumifikované telo ľadového muža Ôtziho. Vek jeho tela sa odhaduje na 5300 rokov. Podľa vedcov je možné, že v čase, kedy zomrel, sa v oblasti začínal rýchlo tvoriť ľadovec. Jeho ostatky zostali tisíce rokov v relatívne zachovalom stave práve vďaka tomu, že boli uchované v ľade.
Predošlé štúdie uvádzajú, že časti alpských ľadovcov hrozí kvôli rastu teplôt a zmenám klímy rýchle topenie. Výskum zverejnený na začiatku decembra uvádza, že v priebehu nasledujúceho storočia sa zvýši nadmorská výška topenia ľadovcov zo súčasných 3234 metrov až na 3880 metrov. Ak by sa tak stalo, Alpy by do konca 21. storočia stratili veľkú časť dnes ešte existujúcich ľadovcov.
