VARŠAVA - Dva mesiace pred poľsko-ruskou bitkou pri Varšave v auguste 1920 napísal boľševický vodca Vladimír Iľjič Lenin: "V blízkosti Varšavy je centrum poľskej buržoáznej vlády, ale aj centrum medzinárodného imperializmu. To nám dovoľuje zaútočiť na tento systém, a to nielen v Poľsku, ale i v Nemecku a Británii". V následnej bitke pred sto rokmi, 13.-25. augusta, známej ako "zázrak vo Visle", porazili poľské vojská Červenú armádu, čím zabránili komunistickej invázii do Európy.
Podľa britského diplomata Edgara Vincenta D'Abernona to bola jedna z najdôležitejších bitiek v histórii ľudstva. "Zázrak na Visle" trval trinásť dní. V bitke bojovalo 113 000 Poliakov, z ktorých 4500 padlo. Z Červenej armády neprežilo 10 000 vojakov a vyše 65 000 bolo zajatých.
Po konci prvej svetovej vojny, rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku nezávislého Poľska v novembri 1918 ohrozovala Varšavu najmä občianska vojna v Rusku či ľavicová revolúcia v Nemecku. V poľsko-ruskej vojne (1919-1921) sa stretol záujem sovietskeho Ruska ovládnuť bývalé súčasti cárskeho impéria a rozšíril komunizmus ďalej do Európy s poľskou snahou získať späť časti Ukrajiny a Bieloruska, ktoré boli jeho súčasťou do druhej polovice 18. storočia. Lenin chcel taktiež otestovať schopnosti novovytvorenej Červenej armády vo väčšom konflikte.
Po poľskej ofenzíve na Kyjev podnikla boľševická armáda počas leta 1920 zdrvujúcu ofenzívu a zatlačila poľské sily až k Varšave. Ruská jazdecká armáda pod vedením generála Semjona Buďonného prelomila poľské pozície, čím zapríčinila kolaps celého poľského frontu spolu s jednotkami generála Michaila Tuchačevského. V júli preto poľský maršal Pilsudski vystúpil zo zásadným prejavom k národu, v ktorom okrem iného povedal: "Občania Rzecipospolité! Vlasť vás potrebuje! Nepriatelia nás obkľučujú zo všetkých strán. Nech sa nápor boľševizmu rozbije o hruď národa. Všetko za víťazstvo všetko! Do zbrane!" Výzva sa neminula účinku a do armády sa prihlásilo okolo 100 000 dobrovoľníkov.
Samotný boľševický útok na Varšavu sa začal 13. augusta, o deň neskôr ale odštartoval poľský protiútok prekročením rieky Wkra. Podľa niektorých prameňov nastal obrat 15. augusta, teda v deň Nanebovzatia Panny Márie. A práve tomu katolícki Poliaci často prisudzujú úspech. Pilsudského armáda dokázala postúpiť o 70 km počas 36 hodín. Tuchačevskij si potom 18. augusta vo svojom veliteľstve v Minsku uvedomil hroziacu porážku a vydal rozkaz na ústup a preskupeniu. Poliaci ale postupovali ďalej; počas šiestich dní postúpili o viac než 150 km na východ. Tuchačevskij teda rozkázal stiahnuť Červenú armádu späť k rieke Bug. Ruský front sa zrútil 31. augusta 1920.
Plán protiofenzívy pripravil Pilsudski v spolupráci s francúzskym generálom Maximom Weygandom a náčelníkom štábu poľskej armády, generálom Tadeuszom Rozwadowskym. Červená armáda sa z drvivej porážky pri Varšave už nespamätala, po niekoľkých ďalších prehrách pristúpila na prímerie. V marci 1921 sovietske Rusko uzavrelo s Poľskom Rižský mier, v ktorom bola stanovená poľsko-sovietska hranica v línii Desna-Slucz-Korzec-Zbrucz. V podstate kopírovala situáciu pri druhom delení krajiny v roku 1793.
