VASCO - Najnovšia štúdia pripúšťa, že o menej ako tridsať rokov bude oblasť Arktídy bez ľadu. Jej autori z Národného centra pre polárny a oceánsky výskum (NCPOR) v Indii dospeli k tomuto katastrofickému scenáru po vyhodnotení dát získaných pozorovaním oblasti okolo Severného pólu za posledné štyri desaťročia.
Arktíde hrozí ďalšia katastrofa, ktorú by ste nikdy nečakali: Dokazujú to satelitné snímky
Problematike topenia ľadovcov sa venoval výskum, ktorého závery boli publikované v časopise Heliyon. Vedci sa tentokrát zamerali na oblasť Arktídy a porovnali dáta, ktoré boli v oblasti zozbierané za posledné štyri desaťročia. Podľa výpočtov zohľadňujúcich súčasný stav ľadovcov a tempo ich topenia by totiž už o tridsať rokov mali z Arktídy úplne vymiznúť. K najmasívnejšiemu topeniu došlo v roku 2018, keď v priebehu jedného leta zmizlo takmer desať miliónov kilometrov štvorcových morského ľadu. Len v júli sa vtedy denne roztopilo 105 500 km štvorcových ľadovej hmoty. Pre porovnanie, ide o rozlohu veľkú ako Island. "Strata morského ľadu sa zrýchlila na úroveň 12,8 percenta za desaťročie a 82 300 kilometrov štvorcových ročne," uviedol spoluautor štúdie Avinash Kumar z NCPOR.
Vedci použili satelitnú technológiu na meranie poklesu ľadu z hľadiska hrúbky, koncentrácie a objemu, ako aj jeho viditeľnosti. "V lete roku 2018 bola strata morského ľadu trikrát vyššia ako strata na začiatku satelitnej éry. Naša štúdia tiež naznačila, že za posledných dvanásť rokov došlo k minimálnemu rozsahu morských ľadov a najteplejším septembrovým záznamom. Každý rok sa objavujú správy o novom zázname nadmernej teploty alebo najrýchlejšej strate morského ľadu v arktickej oblasti, čo následne vyvoláva spätnú väzbu spúšťajúcu zmeny v ďalších častiach našej planéty. Ak bude pokles morského ľadu pokračovať týmto tempom, môže to mať katastrofický dopad, ktorý sa prejaví zvyšovaním teploty vzduchu a spomalením globálnej cirkulácie oceánov," pokračuje Kumar v hrozivej prognóze.
Jeho tím skúmal aj atmosférické procesy spôsobujúce rapídny úbytok ľadu. Zistili, že september 2018 bol tretím najteplejším v histórii a že v samotnej Arktíde boli zaznamenané špecifické teplotné rozdiely. Teplota vzduchu nad arktickým oceánom bola totiž o niečo vyššia ako teplota nad arktickou pevninou. Ide pravdepodobne o ďalší dôkaz, že otepľovanie oceánov má negatívny vplyv na životné prostredie. Vedci pripúšťajú, že ústup morského ľadu je do značnej miery ovplyvnený ľudským faktorom. Jeho pôsobenie môže byť v konečnom dôsledku zničujúce a bude zrejme znamenať stúpajúcu hladinu morí a vznik neprirodzených poveternostných podmienok. "Zmeny, ku ktorým dochádza v Arktíde, môžu viesť k ďalším zmenám v nižších zemepisných šírkach. Svet by mal sledovať krajiny, ako je India a na základe práce nášho výskumného centra v oblasti pláží Goa by sa mal snažiť pochopiť súvislosť medzi klimatickými zmenami vo všetkých častiach planéty a topením ľadovcov polárnych oblastiach," dodáva Kumar.
