MYS CANAVERAL/PRAHA - Pred 50 rokmi, 27. januára 1967, zhorela pri príprave prvého pilotovaného letu projektu Apollo na štartovacej rampe kabína, v ktorej zahynuli astronauti Virgil Grissom, Edward White a Roger Chaffee. Počas simulácie štartu kozmickej lode sa objavil skrat na elektrickej inštalácii, ktorý spôsobil požiar. Následky boli o to horšie, že kabína bola naplnená čistým kyslíkom a nevhodná konštrukcia vstupného otvoru neumožňovala rýchlu evakuáciu posádky.
Pred 55 rokmi sa začali prepisovať dejiny ľudstva: Program zmenil náš pohľad na vesmír
Vyšetrovanie nešťastia neskôr ukázalo, že príčin katastrofy bolo viac, na rad z nich pritom upozorňovali aj členovia nešťastnej posádky. Firma North American údajne získala mnohomiliardový kontrakt na vývoj a výrobu Apolla nie príliš čestným spôsobom a pri vývoji zanedbala mnoho možných nebezpečenstiev.
Grissom sám na prototype kozmickej lode, ktorá mala v budúcnosti vyniesť ľudskú posádku na Mesiac, totiž napočítal okolo 2000 závad všetkého druhu. Po smrti posádky Apolla 1 vykonali viacero bezpečnostných opatrení. Medzi tie najvýznamnejšie patrila náhrada všetkých horľavých materiálov v kabíne za nehorľavé textílie, boli vykonané zmeny v otváraní vstupného prielezu a čistý kyslík v kabíne bol v predštartovej a predorbitálnej fáze nahradený zmesou kyslíka a dusíka.
Vesmírny program Apollo, ktorého výsledkom malo byť pristátie Američanov na Mesiaci, vyhlásil americký prezident John Fitzgerald Kennedy vo svojom pamätnom prejave 25. mája 1961. Havária Apolla 1, ktorú čo do počtu obetí prekonala až nehoda raketoplánu Challenger v roku 1986, americký projekt neohrozila. Už po ôsmich rokoch z floridského Mysu Canaveral odštartovala posádka kozmickej lode Apollo 11 v zložení Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins a 21. júla 1969 na mesačný povrch vstúpila prvýkrát ľudská noha.
Nakoniec sa v rokoch 1969 až 1972 na Mesiac pozrel tucet astronautov a projekt Apollo zostáva napriek počiatočnej tragédii jedným z najväčších úspechov amerického vesmírneho programu.