Utorok5. november 2024, meniny má Imrich, zajtra Renáta

Poslanci v utorok rokujú: Diskutovať by mali aj o návrhu k platom zdravotníkov

Ilustračné foto
Ilustračné foto (Zdroj: TASR/Jaroslav Novák)

BRATISLAVA - Národná rada (NR) SR sa má na aktuálnej schôdzi venovať aj návrhu vládnej novely zákona k platom zdravotníkov. Od 14.00 h má rokovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Oznámil to podpredseda parlamentu, ktorý je poverený jeho riadením, Peter Žiga (Hlas-SD). V prípade, ak poslanci odobria zrýchlený režim, pristúpia k rokovaniu návrhu v prvom čítaní.

Návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je reakciou na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Hovorí o tom, že platy sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších vybraných skupín zdravotníkov by mali v nasledujúcich dvoch rokoch rásť rovnako, ako bolo plánované pred prijatím konsolidačných zmien.

archívne video

Kamil Šaško sa vyjadruje po rokovaní vlády (Zdroj: Topky/Ramon Leško)

Frekvencia a obsah preventívnych prehliadok sa neupraví

Počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov sa nebude meniť. Národná rada (NR) SR v utorok odmietla opozičnú novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Do parlamentu ju predložili Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH), ktorí ňou chceli odstrániť neprimeranú frekvenciu preventívnych prehliadok aj tolerovanie duplicitných vyšetrení.

"Súčasný systém preventívnych prehliadok hradených z verejného zdravotného poistenia, ktorý zahŕňa široké spektrum vyšetrení vo vysokej periodicite, od 18 rokov každé dva roky, sa neodráža na zlepšení zdravotného stavu našej populácie. Časté preventívne prehliadky predovšetkým mladých zdravých ľudí do 35 rokov neprinášajú pre pacientov zásadný benefit," skonštatovali predkladatelia.

Navrhli preto okrem iného redukciu počtu prehliadok pri deťoch do jedného roka života na šesť a pri deťoch do 18 rokov na 14. Zmeniť plánovali tiež frekvenciu preventívnych prehliadok dospelých. Chceli presadiť, aby sa pri osobách do 35 rokov vykonávali každých šesť rokov a pri ľuďoch nad 35 rokov sa realizovali každé tri roky. Navrhli tiež vypustiť viaceré výkony z obsahu preventívnej prehliadky.

Poslanci odobrili správu o činnosti ombudsmana za rok 2023

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok zobrali na vedomie výročnú správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023. Hovorí okrem iného o tom, že v minulom roku kancelária ombudsmana vybavila 1902 podaní. Z toho bolo 500 v rámci opakovanej analýzy a 1402 bolo preskúmavaných po prvýkrát. Ombudsman Róbert Dobrovodský porušenie základných práv a slobôd konštatoval v 67 podnetoch.

"Vybavovanie podnetov bolo poznačené potrebou vysporiadať sa prioritne s podnetmi, ktoré právnici a právničky preskúmali, zanalyzovali a pripravili na schválenie ešte v roku 2022, počas ôsmich mesiacov bez obsadenej funkcie verejného ochrancu práv. (...) Na celkový objem vybavených podnetov mali podstatný vplyv aj ďalšie skutočnosti organizačno-technického, ako aj odborného charakteru. Najvýznamnejší vplyv mala, a do budúcnosti ešte bude mať, určitá zmena v politike presadzovania práv a slobôd, dôraz na prijímanie systémových zmien a opatrení, vyššia miera zapájania sa do medzirezortného legislatívneho procesu, zefektívnenie spolupráce s inými subjektmi a podstatne výraznejšia aktivita vo vzťahu k Národnej rade," poznamenal verejný ochranca práv v správe.

Ombudsman tiež uviedol, že v roku 2023 navrhol 50 systémových opatrení vo vzťahu k ôsmim rezortom. Pozitívny posun eviduje vo viacerých oblastiach. V správe zdôraznil potrebu jeho úradu v rámci deľby moci, poukázal aj na konkrétne prípady pomoci či dohliadania na dodržiavanie práv ľudí. Za osobitne dôležité označil aj poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám. "Vnímam to najmä v oblasti uplatňovania sociálnych práv, kde pochybenie v rozhodovaní, ale aj nekonanie orgánu, majú priamy dosah na schopnosť človeka zabezpečovať si základné životné potreby," skonštatoval v správe.

Poslanci odobrili správu o činnosti komisára pre deti

Komisár pre deti Jozef Mikloško vlani evidoval 406 podnetov. Z nich bolo 310 nových a 96 prenesených z minulých období. Vyplýva to zo Správy o činnosti komisára pre deti za vlaňajšok, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vzali v utorok na vedomie.

Podnety sa týkali napríklad oblasti dodržiavania práv detí, ktoré sa ocitli v rodičovskom či v rovesníckom konflikte alebo sa stali obeťami fyzického, psychického násilia či šikany. Komisár riešil aj prípady fyzického násilia, sexuálneho zneužívania či zanedbávania v domácom alebo inštitucionalizovanom prostredí. Podnety sa týkali tiež užívania látok HHC a HHC-P. V danej oblasti komisár konal už pred podaním podnetu občanmi z vlastnej iniciatívy.

Mikloško vlani realizoval viaceré aktivity. Ako sa uvádza v odobrenej správe, opierali sa najmä o presadzovanie princípu zohľadňovania najlepšieho záujmu dieťaťa a systémový prístup k riešeniu problémov spojených s ochranou práv dieťaťa. "Významným know-how a pracovným nástrojom komisára boli najmä výsledky výskumu názorov detí, ktorý bol dokončený na konci roka 2022 a jeho využitie v praxi prebiehalo počas celého roka 2023. Z výsledku výskumu vyplynula potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami," uvádza sa v správe.

Dôchodková schéma bude doplnená o dobrovoľné dôchodkové sporenia

Dôchodková schéma bude doplnená o ďalšie dobrovoľné dôchodkové sporenia. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v utorok definitívne schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Cieľom novely je, aby sa poistenec dozvedel v jednom komplexnom dokumente o predpokladanej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti. Týmto opatrením by malo okrem iného dôjsť k podpore finančného plánovania ľudí v súvislosti s odchodom do dôchodku.

"Predmetný zákon už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia, teda prvý pilier a druhý pilier. Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú," uvádza sa v predloženom materiáli.

Novela zákona by mala taktiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov. Zároveň by mala prispieť ku splneniu jedného z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Ďalej dôjde k zrušeniu oznamovacej povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom o informáciách, ktoré si môžu nájsť z verejne dostupných údajov Sociálnej poisťovne alebo cez individuálny účet poistenca o sociálnom poistení. Zároveň zanikne povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia.

"Navrhuje sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku," približuje predložený materiál. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2025, niektoré jej ustanovenia v nasledujúcich rokoch.

Prideľovanie zamestnancov pred získaním prechodného pobytu sa upraví

Agentúry dočasného zamestnávania získajú tiež možnosť po splnení určitých podmienok dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi ešte pred udelením prechodného pobytu. Navrhla to koaličná poslankyňa Alena Nováková (Hlas-SD) v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok definitívne schválila.

Predkladateľka pripomenula, že od júla tohto roka bola prijatá nová úprava v tejto oblasti. Zaviedla možnosť zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenie), a to na základe vydaného súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a prijatia kompletnej žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania do právoplatného skončenia konania o tomto povolení. Táto možnosť sa však v súčasnosti vzťahuje len priamo na zamestnávateľa.

"Predmetným návrhom sa umožní aj agentúre dočasného zamestnávania dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi po vydaní súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a prijatia žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania za podmienky, že ide o výkon zamestnania v nedostatkových profesiách," vysvetlila Nováková. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. decembra 2024.

Pracoviská pre koordináciu rodinných dávok v rámci EÚ sa rozšíria

Úrady práce sa dočasne rozšíria o 11 špecializovaných pracovísk pre agendu koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie (EÚ). Tie budú vytvorené na úradoch práce po celom Slovensku. Vyplýva to z novely zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorú v utorok definitívne schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

"Z dôvodu náročnosti agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie vyvstala potreba reorganizácie výkonu tejto agendy a založenia špecializovaných pracovísk venujúcich sa výlučne tejto agende na vybraných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny so sieťou konzultantov," uvádza sa v predloženom materiáli. Reorganizáciou agendy by malo dôjsť ku kvalitnejšiemu zvládaniu činností potrebných na zabezpečenie koordinácie rodinných dávok.

Potreba zmeny vyplynula z Národného projektu Inovácia v poskytovaní pomoci ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V jednom z bodov sa projekt zaoberá aj podporou skvalitnenia odborných činností, ktoré vykonávajú zamestnanci úradov práce. Výkon agendy koordinácie rodinných dávok v rámci EÚ predstavuje podľa predloženého materiálu náročný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu s obyvateľmi Slovenska a členmi ich rodiny.

"Vzhľadom na to, že v rámci celého územia Slovenskej republiky sa veľmi líšia počty prípadov koordinačnej agendy, navrhuje sa určiť miestnu príslušnosť pre túto agendu na 11 vybraných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri výbere konkrétnych úradov sa vychádzalo predovšetkým z množstva agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie, ale aj z dostupnosti určených úradov pre klientov, ktorí budú podľa tejto miestnej príslušnosti pod miestnu príslušnosť daných úradov patriť," približuje dôvodová správa. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2025.

Postupy pri nakladaní s majetkom obce sa upravia

Záujemcovia o kúpu majetku obce na základe obchodnej verejnej súťaže alebo pri priamom predaji majetku obce získajú možnosť podávať návrhy, respektíve doručovať cenové ponuky v podobe, ktorú si sami zvolia, teda buď listom, alebo elektronicky. Vyplýva to z novely zákona o majetku obcí, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Povinné doručovanie cenových ponúk elektronicky je podľa predkladateľov problematické, a to najmä preto, že obec pri nakladaní so svojím majetkom nie je v postavení orgánov verejnej moci. Obec má podľa novely zabezpečiť mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, respektíve doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie.

Obec tiež po novom môže dať majetok do nájmu za nižšie nájomné než je jeho všeobecná hodnota aj pri nájme hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3500 eur. Urobiť tak bude môcť aj pri nájme majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v mesiaci, ak súčasne ide o nájom na všeobecne prospešné služby.

Nová právna úprava sa týka aj prenájmu majetku obce, ktorý obstarala z verejných prostriedkov. Podmienkou pre poskytnutie verejných prostriedkov obci nemusí byť len prenechanie majetku za nižšie nájomné, ale môže ísť aj o rôzne iné podmienky, ako je napríklad využite majetku na konkrétny účel, symbolické vstupné a podobne. Nová legislatíva teda zabezpečuje, aby obec pri nakladaní s takýmto svojím majetkom mohla prihliadnuť aj na ďalšie podmienky, za ktorých sa poskytli verejné prostriedky. Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.

Prítomnosť drog u vodičov bude môcť polícia zisťovať skríningovými testami

Policajti budú môcť prítomnosť omamných alebo psychotropných látok v organizme vodičov zisťovať skríningovými testovacími súpravami. Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili. Do parlamentu ju predložil poslanec za koaličný Hlas-SD Zdenko Svoboda.

"Ministerstvo vnútra SR zabezpečilo skríningové testovacie súpravy na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok (drog) v organizme vodiča. Zabezpečené boli testovacie súpravy fy. Dräger DrugCheck 3000. V súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona neupravuje možnosť používania predmetných skríningových testovacích súprav policajtmi pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky," ozrejmil predkladateľ.

Novela zároveň prinesie vypustenie právnej úpravy zriaďovania protialkoholických záchytných izieb. Tá bola podľa poslanca obsolentná a nevykonateľná. Poukázal na viacero prekážok pri prevádzkovaní záchytných izieb, napríklad materiálnych či ekonomických. Upozornil aj na nedostatok lekárov a zdravotníckych pracovníkov. "Z dôvodu, že protialkoholická záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a ani sa v nej občanovi neposkytuje zdravotná starostlivosť a mala by byť zriaďovaná s cieľom zabezpečenia verejného poriadku mesta alebo obce, navrhujeme vypustenie uvedenej právnej úpravy," dodal.

Viac o téme: NávrhyPoslanciNR SRPlaty zdravotníkov
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu