WASHINGTON - Globálne otepľovanie a výdatnejšie dažde vraj prispeli k rýchlej expanzii Mongolov v 13. storočí. S týmto novým vysvetlením úspechu Džingischána pri budovaní rozsiahlej ríše prišli americkí vedci, ktorí výsledky svojej práce uverejňujú v americkom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Výskumníci vysledovali vývoj klímy v danom regióne z analýzy letokruhov starých stromov. Na základe nich potom dospeli k čiastočnému vysvetleniu toho, ako sa Čingischánovi podarilo ovládnuť veľký diel sveta v čele tlúp kočovných nájazdníkov.
Skúmané letokruhy podľa vedcov ukázali, že na začiatku vzostupu ríše Mongolov sa v strednej Ázii do tej doby normálne studené a suché podnebie stávalo miernejším a vlhkejším. Počas teplých a vlhkých rokov stromy viac rástli, čo sa prejavilo na širších letokruhoch.
Tráva v stepiach pravdepodobne začala vďaka priaznivejšiemu počasiu výdatnejšie rásť, čo umožnilo získať dostatočné kŕmenie pre obrovské stáda vojnových koní a ďalších zvierat potrebných pre dobývanie rozsiahle ríše.
"Prechod z mimoriadneho sucha k bohatej vlhkosti práve na začiatku vzostupu mongolskej ríše silne naznačuje, že klíma hrala určitú úlohu," vysvetlila členka výskumného tímu Amy Hesslová. "Podnebie určite nebolo jediným faktorom, ale vytvorilo ideálne podmienky pre to, aby z chaosu povstal charizmatický vodca, vybudoval armádu a sústredil vo svojich rukách moc," dodala špecialistka, podľa ktorej je to prvýkrát, čo bola zistená väzba medzi zmenou klímy a rozmachom mongolskej ríše.
Mongolská ríša bola najväčšia ríša v dejinách a jedna z najobávanejších v Eurázii. Vznikla zjednotením mongolských a turkických kmeňov približne v roku 1206. Postupne ovládli Čínu, Perziu, Kyjevskú Rus. Indiu a Japnsko sa im dobyť nepodarilo. Pri nájazdoch Mongolov zahynulo asi 40 miliónov ľudí.
