PRINCETON/ZÜRICH - Historici si dlho lámali hlavu nad tým, prečo sa dobyvateľské mongolské vojská v roku 1242 otočili na území Maďarska a nepokračovali ďalej vo vojnovom ťažení. Odpoveď nečakane našli v letokruhoch stromov. Za všetko zrejme mohlo počasie, ktoré v roku 1242 prinútilo Mongolov odísť.
S novou enviromentálnou teóriou prišiel historik Nicola Di Cosmo z Princetonskej univerzity v USA spolu so švajčiarskym klimatológom Ulfom Büntgenom. Podľa informácií publikovaných v magazíne Nature bola príčinou nevysvetliteľného odchodu Mongolov z Podunajska neskutočne tuhá zima, ktorá v roku 1242 udrela po niekoľkých teplých rokoch. To malo za následok, že pôvodné lúky zamrzli a Mongoli museli prestať jazdiť na koňoch. Problémom bolo aj to, že pre kone nemali dostatok potravy.
Záhada Muža so železnou maskou odhalená: Po 350 rokoch je známy jeho tajomný príbeh
Vedci sa dlhé desaťročia snažili prísť na to, prečo sa dobyvateľskí Mongoli otočili na území Maďarska. Vedeckú hádanku pomohla odhaliť až dendrochronológia. Z letokruhov starých stromov sa totiž dá vyčítať, že sa v roku 1242 prudko zmenila klíma a ochladilo sa.
Historici sa zrejme mýlili
Podobné informácie sa predtým vedci nemali odkiaľ dozvedieť, pretože stredoeurópske archívy z 13. storočia sú na záznamy o počasí kusé. Keď do Európy v osudnom roku dorazilo státisícové mongolské vojsko na koňoch, po niekoľkých mesiacoch sa otočilo späť. Vedci dendrochronologické údaje získali z prastarého dreva, ktoré bolo použité na stavbách. V lete totiž letokruhy dorastajú, kým v zime iba zriedka.
V roku 1241 sa stredná Európa obávala pustošivých pádov silnej armády, ktorá sa snažila rozširovať Mongolskú ríšu. V roku 1242 však neústupné vojsko celkom bez odporu zastavilo svoje ťaženie ďalej na západ. Až doposiaľ si historici mysleli, že dôvodom bola smrť chána Ogotaja. Nikomu nenapadlo, že dôvodom mohli byť aj klimatické zmeny.
