BERN/PRAHA - Halucinogénna látka LSD, plným názvom diethylamid kyseliny lysergovej, sa stala inšpiráciou mnohých umelcov, bohémov i obyčajných ľudí počas hnutia hippies v 60. rokoch minulého storočia a s touto epochou je tiež najviac spájaná. Pôvodne však bola táto droga nádejou v psychiatrii, pretože dokázala odblokovať pacientove obranné mechanizmy, aby mohol ľahšie hovoriť o svojich problémoch a traumách. Účinky látky prvýkrát objavil švajčiarsky chemik Albert Hofmann pred 70 rokmi, 16. apríla 1943, kedy na sebe omylom vyskúšal účinky LSD.
V roku 1943 sa Hofmann v laboratóriách firmy Sandoz vo švajčiarskom Bazileji vrátil k látke LSD-25, ktorú prvýkrát syntetizoval už v roku 1938 a ktorú už predtým bez väčších výsledkov testoval. V tej dobe už bol renomovaným chemikom a mal za sebou štúdiá na zürišskej univerzite. A tiež pokusy s hľadaním látok, ktoré by pomohli liečbe srdcových chorôb.
Keď Hofmannovi látka 16. apríla 1943 náhodou kvapla na ruku, prežil neskôr známe intenzívne pocity od úzkosti po šťastie a farebné fantázie. O tri dni neskôr pokus zopakoval, tentokrát úmyselne, a výsledok bol rovnaký, hoci to prehnal a pocity neboli len veselé a farebné. Avšak zvládol ešte za asistencie kolegov prísť z laboratória domov na bicykli a tento deň sa dodnes pripomína ako pamätný Bicycle Day.
"Túto substanciu som vyrobil ako liek. Nie je mojou chybou, že ju ľudia zneužili," hájil neskôr Hofmann látku, ktorú sám označil za "moje problémové dieťa". Firma Sandoz potom začala jej výrobu v podobe tabliet na lekárske účely.
Avšak onedlho LSD "objavili" intelektuáli, pre ktorých látka znamenala bránu do bohémskeho sveta. Jedným z prvých bol psychedelický guru Timothy Leary. Ten inicioval aj podávanie drogy väzňom a tvrdil, že sa tým znižujú ich sklony k recidíve. K tomu, že drogu skúsili, sa priznali napríklad zakladateľ Microsoftu Bill Gates či gitarista Rolling Stones Keith Richards a celý rad ďalších muzikantov alebo hercov. Brány vnímania pomáhalo LSD otvárať britskému spisovateľovi Aldousovi Huxleymu a v rámci experimentu LSD bral tiež napríklad spisovateľ Ken Kesey.
Koncom 60. rokov sa ale nad kyselinou snov začali sťahovať mraky. Vláda USA zaradila LSD na zoznam zakázaných látok v roku 1966 a ďalšie krajiny ju nasledovali. Sandoz potom výrobu LSD ukončil. Hofmann to v roku 1993 zhrnul takto: "LSD nie je návyková ani toxická. Jej nebezpečenstvo spočíva vo veľmi hlbokej zmene vedomia: môže byť krásna a môže byť strašná."
O substanciu prejavila záujem aj armáda. Tajné testy na dobrovoľníkoch dopadli tak dramaticky, že následná supertajná správa odporúčala umiestniť LSD do rakety vypálenej na Sovietsky zväz. Tá by vraj naraz vyradila z prevádzky celú Červenú armádu.
Na prelome 70. a 80. rokov experimentovala s LSD tiež vtedajšia československá armáda. Na dobrovoľníkoch z radov vojakov základnej služby skúšala ich správanie a predovšetkým to, ako sú schopní sa sústrediť. Ich reakcie si natáčala a záznam je dostupný na serveri youtube. "LSD býva spájané predovšetkým s hippie érou Západu konca 60. rokov. To, čo sa ale už pár rokov predtým odohrávalo v Československu, nemalo inde na svete obdobu," napísal kanadský novinár Ross Crockford, ktorý robil prieskum medzi pamätníkmi vtedajších pokusov.
"Otec" LSD Albert Hofmann zomrel v apríli 2008 vo veku 102 rokov.
