PARíž - Sú to krásne povolania, farmaceut, chemik alebo lekár! Môžete sa pri nich vznášať až do oblakov pod zámienkou, že sa venujete výskumu. Od 19. storočia mnoho vedcov experimentovalo samo na sebe so psychoaktívnou molekulou, ktorú práve objavili, alebo drogou, u ktorej chceli zistiť všetky jej účinky. Vystavovali sa pri tom nebezpečenstvu, že sami prepadnú závislosti.
Spoveď československých lekárov po desiatkach rokov: Ako sme na sebe testovali LSD!
V presvedčení, že by kokaín mohol byť významným pomocníkom, najmä pri liečbe závislosti na morfiu, ho Sigmund Freud (1856-1939) skúšal sám na sebe, až sa na ňom stal počas viac ako desiatich rokov závislým. Rovnako sa darilo americkému chirurgovi Williamovi Stewart Halstedovi (1852-1922), ktorý mu prepadol, keď na sebe testoval vlastnosti bieleho prášku ako lokálneho anestetika.
Ďalší, ako napríklad nemecký farmaceut Friedrich Wilhelm Anton Sertürner (1783-1841), uznávaný ako otec morfia, skoro zaplatili za svoje odvážne experimenty životom. Ako dvadsaťročný bol Sertürner obyčajným učňom v lekárni vo Vestfálsku. Už v tej dobe, v roku 1803, sa začal zaujímať o ópium. Jeho cieľom bolo identifikovať aktívne látky ópia, ktorého liečebné účinky boli po stáročia známe. S obmedzenými prostriedkami tej doby a nekonečnou trpezlivosťou mladý farmaceut izoloval morfium. Jeho kryštály zmiešané s potravou podával myšiam a psom. Zvieratá zaspali a už sa nezobudili. Sertürner sa rozhodol vyskúšať látku na sebe a troch sedemnásťročných kamarátoch. Použil slabšiu dávku: rozpustil asi 32 miligramov v zmesi alkoholu s vodou.
Štyri mladíci vypili nápoj zároveň. "Tváre im okamžite zružoveli a mladíci pociťovali horúčku," popisuje pokus Lawrence Altman vo svojej knihe o experimentoch vedcov na vlastnej osobe Who Goes First (Kto boli prvý) z roku 1987. O pol hodiny neskôr si štyria odvážlivci vzali ďalšiu dávku a potom aj tretiu. Bolo im zle, chcelo sa im zvracať a mali závraty. Sertürner si musel ľahnúť. Znepokojený toxickým charakterom látky podal sebe a svojim kamarátom asi 200 mililitrov silného octu. Trvalo niekoľko dní, než sa ich stav normalizoval.
Ako ale dodáva francúzsky denník Le Monde, množstvo morfia, ktoré požili, zodpovedá asi desaťnásobku odporúčanej priemernej dávky. V roku 1831 vyznamenal nemeckého farmaceuta Francúzsky inštitút za to, že otvoril cestu k významným lekárskym objavom.
Poetické boli skúsenosti francúzskeho psychiatra Jacquesa-Josepha Moreaua de Tours (1804-1884) s hašišom. Chcel študovať zblízka problémy svojich pacientov, a tak sám na sebe vyvolával epizódy šialenstva, aby ich prežíval "zvnútra". Po návrate z cesty po Egypte sa Moreau de Tours začal domnievať, že pri zrode halucinácií stojí hašiš, hojne v Egypte používaný. Experimentoval s touto látkou na sebe a na ďalších lekároch a vedcoch, ale tiež na umelcoch. Založil Klub hašišistov, ktorý sa schádzal každý mesiac v hoteli Pimodan na ostrove Saint-Louis na Seine v Paríži. Navštevovali ho takí umelci ako Eugene Delacroix alebo Charles Baudelaire.
Mohli by sme uviesť mnoho ďalších príbehov. Jeden z najslávnejších sa týka švajčiarskeho chemika Alberta Hofmanna (1906-2008), ktorý objavil LSD v roku 1943, keď skúmal námelové alkaloidy. A pokiaľ ide o experimenty na vlastnej osobe, odnáša si Hofmann zrejme palmu víťazstva v dlhovekosti: naposledy okúsil LSD, keď mal 97 rokov. Zomrel vo veku sto dva rokov.
