LONDÝN - Vedci z Britského múzea nedávno uviedli, že babylonská hlinená tabuľa stará tisícky rokov by mohla zobrazovať archu známu zo starovekého príbehu o Noemovi a jeho rodine. Táto mapa sa sústreďuje na okolie rieky Eufrat a lokalizuje rôzne mestá, pohoria a vodné plochy v tejto oblasti.
Nový výskum naznačuje, že najstaršia mapa na svete môže zobrazovať polohu Noemovej archy. Babylonská tabuľka, známa ako Imago Mundi, má asi 3000 rokov a je považovaná za najstaršiu mapu sveta. Znázorňuje vyobrazenie zemegule tak, ako ju chápali starí Mezopotámci. Vytvorená bola približne v 7. storočí pred n. l. a zameriava sa na okolie rieky Eufrat. Zmieňuje sa tiež o rôznych mestách, pohoriach a iných vodných plochách v tejto oblasti. Klinopisný text na tabuľke hovorí o stvorení sveta bohom Mardukom a spomína kráľa Utnapištima. Práve on údajne postavil obrovskú archu, aby prežil potopu tak, ako to hovorí aj biblický príbeh o Noemovi. Vedci nedávno rozlúštili ďalší text na tabuľke a domnievajú sa, že by mohol prezradiť polohu Noemovej archy, informuje denník New York Post.
História najstaršej mapy na svete
V roku 1882 získalo Britské múzeum hlinenú tabuľku, ktorá bola objavená v južnom Iraku, neďaleko starovekého mesta Babylon. Jej vek bol odhadovaný na 3 000 rokov. Obsahovala mapu Mezopotámie, kde patril aj Babylon, rieka Eufrat a ďalšie mestá a pamiatky. Vedci tabuľku pomenovali Imago Mundi. Mapa je obklopená dvojitým prstencom nazývaným „Bitter River“ a všetko, čo sa nachádzalo mimo tejto rieky, bolo mimo známeho sveta Babylončanov. Trojuholníky vyryté za riekou zdanlivo predstavujú vzdialené pohoria alebo neprebádané ríše. Kurátor a odborník na klinové písmo, doktor Irving Finkel, v nedávno zverejnenom videu uviedol: „V tomto kruhovom diagrame ste obsiahli celý známy svet, v ktorom ľudia žili, prekvitali a umierali. Táto mapa však obsahuje viac než len toto.“ On a ďalší vedci preložili na mape aj ďalšie klinové písmo, ktoré by mohlo poukazovať na polohu Noemovej archy.
Vedci objavili staroveké odkazy na Noemovu archu
Jeden z nápisov na Imago Mundi nariaďuje čitateľom, ktorí cestujú do štvrtého trojuholníka zobrazeného na mape, aby prešli sedem míľ, kým nenarazia na „niečo hrubé ako parsiktu-loď“. Parsiktu je termín označujúci loď určitej veľkosti. Najviac sa objavuje v babylonskom príbehu o potope, ktorý je paralelou k biblickému príbehu o Noemovej arche. V mezopotámskej legende postavil archu Utnapištim v roku 1800 pred n. l. a tá nakoniec spočinula na hore zvanej Urartu. Vedci sa domnievajú, že tento názov je v podstate Ararat, čiže hora, ku ktorej podľa Biblie priplával Noe. Mapa Imago Mundi zdanlivo poukazuje na štvrtý trojuholník ako na miesto, kde sa nachádzala archa. „Je to celkom zaujímavá vec, ktorá poukazuje na rovnaký príbeh a že jeden viedol k druhému,“ poznamenal Finkel. V súčasnosti je tabuľka vystavená v Britskom múzeu a prináša dôkaz o tom, ako videli svoj svet starovekí ľudia.
