BERLÍN/PRAHA - Pred štvrť storočím, 17. augusta 1987, v berlínskej väznici našli bezvládne telo jedného z väzňov. Sama o sebe by táto správa asi nevyvolala väčší rozruch, nebyť toho, že oným mŕtvym bol niekdajší prominentný nacista Rudolf Hess. Tento blízky spolupracovník Adolfa Hitlera sa preslávil tým, že v máji 1941 odletel do Škótska, aby sa na vlastnú päsť pokúsil dojednať mier medzi Londýnom a Berlínom. Namiesto toho ho zatkli a neskôr odsúdili na doživotie.
Podľa oficiálnej verzie spáchal niekdajší Hitlerov stranícky zástupca samovraždu obesením na predlžovacej šnúre. Okolnosti smrti 93-ročného väzňa sú však dodnes predmetom dohadov a špekulácií.
Zďaleka najrozšírenejšia konšpiračná teória hlása, že Hess si na život nesiahol dobrovoľne, ale ho zavraždili. Stúpenci tejto verzie tvrdia, že Hess nebol v takej fyzickej kondícii, aby dokázal spáchať samovraždu spôsobom popísaným vo vyšetrovacom spise. Váhu tejto teórii dodáva aj skutočnosť, že ju zastával dlhoročný americký veliteľ spandauského väzenia Eugene Bird. Hessa údajne mali zabiť Briti, aby tak zabránili jeho prepusteniu.
Podľa inej teórie vo väznici nezomrel Hess, ale len jeho dvojník. Toho vraj Britom podstrčili Nemci, ktorí stíhačku so skutočným Hessom zostrelili. Existuje ale aj "divokejšia" verzia, podľa ktorej dabléra zabezpečili Angličania, aby zamaskovali škandalózny fakt, že Hess zomrel spolu s bratom britského kráľa Juraja VI. pri nehode hydroplánu v roku 1942.
Kto bol vlastne mužom, okolo ktorého života i smrti sa rojí také množstvo špekulácií? Rudolf Hess sa narodil 26. apríla 1894 v egyptskej Alexandrii v rodine nemeckého obchodníka. Počas prvej svetovej vojny sa prihlásil na front ako dobrovoľník a po skončení bojov vstúpil do radov polovojenských jednotiek freikorps.
V roku 1920 patril Hess k zakladajúcim členom Hitlerovej Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Kvôli účasti na nevydarenom "pivnom puči" v novembri 1923 bol Hess spoločne s Hitlerom zatknutý. Vo väzení mu potom budúci Vodca nadiktoval "bibliu nacizmu," knihu Mein Kampf.
Blízky vzťah oboch mužov pokračoval aj po prepustení na slobodu. V roku 1925 sa Hess stal Hitlerovým osobným tajomníkom, a o dva roky neskôr mu Vodca dokonca svedčil pri sobáši s Ilse Pröhlovou. Až po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Hess začal dostávať do tieňa ostatných Hitlerových spolupracovníkov.
Hess, vtedy ríšsky minister bez kresla a Hitlerov druhý nástupca (po Hermannovi Göringovi), odletel 10. mája 1941 stíhačkou do Škótska. Pri misii podniknutej na vlastnú päsť sa chcel spojiť s odporcami premiéra Winstona Churchilla a vyjednať s nimi mier, ktorý by ukončil prebiehajúcu vojnu s Nemeckom.
Motivácia Hessovej riskantnej výpravy zostáva predmetom dohadov. Väčšinou býva považovaná za zúfalý čin neurotického muža, ktorý sa chcel za každú cenu zavďačiť Hitlerovi. Početných zástancov má však aj názor, že Vodca svojho zástupcu do Británie vyslal a zriekol sa ho až potom, čo neuspel. Podľa inej interpretácie Hess jednoducho sadol na lep britskej tajnej službe.
Tak či tak, krátko po zoskoku padákom neďaleko Glasgowa Hessa zatkli a až do konca vojny ho držali ako vojnového zajatca. V Norimberskom procese v roku 1946 ho ako vojnového zločinca odsúdili na doživotie.
Hessa umiestnili do väznice v berlínskej štvrti Spandau, kde si svoje tresty odpykávalo ešte ďalších šesť vysokých nacistických pohlavárov. Podľa svedectva dozorcov bol niekdajší Hitlerov zástupca ťažký hypochonder, ktorý navyše trpel utkvelou obavou z otrávenia. Dlhé roky Hess odmietal, aby ho vo väzení navštívil ktokoľvek z jeho príbuzných. Až v roku 1969, keď si myslel, že zomiera, súhlasil Hess s návštevou svojej manželky.
Po smrti v auguste 1987 Hessa pochovali v bavorskom mestečku Wunsiedel. Jeho hrob sa stal vyhľadávaným miestom, kde sa každoročne schádzali stúpenci radikálnej pravice. So súhlasom príbuzných preto Hessove ostatky vlani v lete z hrobu vyzdvihli a spálili. Popol potom rozptýlili na neznámom mieste.
