BERLÍN - V čele vlády mal stáť len pár mesiacov, počas ktorých sa znemožní a zmizne v prepadlisku dejín. Adolf Hitler však svojich sebavedomých politických patrónov zaskočil. Akonáhle bol 30. januára 1933 menovaný kancelárom, nenechal si získanú moc už vykĺznuť z rúk. Až na konci druhej svetovej vojny s jej miliónmi mŕtvych bol fanatik s fúzikmi nútený uznať svoju porážku.
Versaillská mierová zmluva, ktorú bolo porazené Nemecko nútené podpísať na konci prvej svetovej vojny, vyvolala u nezanedbateľnej časti Nemcov pocit nespravodlivosti a poníženia. Na tomto podhubí vyrástla celá rada radikálne zmýšľajúcich skupín, medzi nimi aj Národno socialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP), na čele s Adolfom Hitlerom.
Pôvodne marginálne zoskupenie získalo medzi obyvateľstvom na atraktivite koncom 20. rokov. Dôvodom bola svetová hospodárska kríza, ktorá na Nemecko doľahla zvlášť ťaživo. Nezamestnaní sa počítali na milióny, v uliciach sa šírili bieda a beznádej, zatiaľ čo pri moci sa striedal jeden kabinet za druhým.
Rozšírený názor, že demokratický systém Weimarskej republiky fatálne zlyhal a treba ho nahradiť silným autoritárskym vedením, bol vodou na mlyn radikálov všetkého druhu. Ak vo voľbách v roku 1928 získala NSDAP 2,6 percenta hlasov, o štyri roky neskôr už jej dalo hlas 37,3 percenta voličov a hitlerovci sa tak stali najsilnejšou parlamentnou frakciou.
Zásadný vplyv na politické dianie v Nemecku si napriek tomu udržiavala skupina konzervatívcov vedených exkancelárom Franzom von Papenom. Na plebejcu Hitlera síce hľadeli cez prsty, zároveň sa im ale nacisti zdali byť vhodnou protiváhou voči nenávidenej ľavici, najmä komunistom.
Konzervatívcom sa podarilo presvedčiť prezidenta Paula von Hindenburga, aby Hitlerovi ponúkol post kancelára. "Frajtr z Čiech", ako Hitlera prezident nazval (pomýlil si rakúske Braunau am Inn, Hitlerovo rodisko, s východočeským Broumovom, v nemčine tiež Braunau), sa tak koncom januára 1933 dostal do čela vlády.
"Hitlera sme si najali. Za dva mesiace ho zatlačíme do kúta, až bude kvičať," nechal sa počuť von Papen. Fanatik s fúzikmi bol podľa konzervatívneho intrigána bezpečne "zarámovaný" vo vláde plnej spoľahlivých ľudí. Počítalo sa s tým, že nacisti pod ťarchou vládnej zodpovednosti skrotnú a hnutie sľubujúce všetko všetkým stratí na príťažlivosti. Že Hitler počas pár mesiacov svojich politických konkurentov zlikviduje, očakával málokto, hoci fakt, že NSDAP získala ministerstvo vnútra a ovládla pruský policajný aparát, všeličomu nasvedčoval.
Uchopenie moci nacisti oslávili veľkolepým nočným sprievodom s fakľami, ktorý mal celému národu symbolicky pripomenúť začiatok novej éry. Ďalšie plamene v hlavnom meste, šľahajúce o necelý mesiac neskôr zo strechy Ríšskeho snemu, ohlásili vypovedanie základných ústavných práv v krajine.
V marci 1933 bol vydaný takzvaný splnomocňujúci zákon, oprávňujúci vládu k vydávaniu noriem bez akéhokoľvek zásahu parlamentu. Nasledovali brutálne zásahy proti vnútrostraníckej opozícii, ľavici, odborárom, Židom a ďalším "nepriateľom" nového zriadenia. Po smrti Paula von Hindenburga v auguste 1934 stál Hitler ako jediný "vodca a ríšsky kancelár" s konečnou platnosťou v čele Nemecka.
Ďalší priebeh dejín je už notoricky známy: v marci 1938 Hitler zabral Rakúsko, o pol roka neskôr české pohraničie a v septembri 1939 vtrhol do Poľska. Nasledovala okupácia takmer celej Európy, masakra civilistov a cielené vyhladzovanie Židov.
