NITRA – Ôsmy marec je Medzinárodným dňom žien. V čase komunizmu bol tento sviatok u nás zneužívaný na ideologické účely, čo je dôvodom toho, že stále vyvoláva skôr negatívne než pozitívne emócie. Na ženy si dnes spomenul aj Google.
Podľa etnologičky a aktivistky za rodovú rovnosť Kamily Beňovej z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici treba sviatok úplne očistiť od ideologických nánosov a dať mu novú, aktuálnu tvár. Pozornosť verejnosti by sa mala sústrediť na aktuálne problémy žien v spoločnosti - existujúce rodové nerovnosti, nedostatočné zastúpenie žien v riadiacich pozíciách, nerovné platové odmeňovanie, násilie páchané na ženách či sexuálne obťažovanie. „V súvislosti s aktuálnou politicko-spoločenskou situáciou navrhujem naplno využiť tohtoročné náhodné stretnutie MDŽ a predčasných volieb do Národnej rady SR, a to sústredením pozornosti na enormne nízke politické zastúpenie žien,“ povedala Beňová. Podľa štatistických údajov má Slovensko 5 397 036 obyvateľov, z toho 51,3 percenta tvoria ženy. V uplynulom volebnom období bolo však v 150-člennej Národnej rade SR 24 žien, čo je 16 percent a v 13-člennej vláde boli len dve ženy, teda 15,4 percenta.
Sviatok MDŽ má svoje korene už v začiatkoch 20. storočia v USA. V roku 1908 demonštrovali v New Yorku tisíce krajčírok proti diskriminácii žien v práci, zlým pracovným podmienkam, detskej práci a za svoje volebné právo. V tom istom roku na základe týchto protestov vyhlásili poslednú februárovú nedeľu za Národný deň žien. Nemecká ľavicová politička a bojovníčka za práva žien Klara Zetkin o dva roky neskôr navrhla na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani dodať tomuto sviatku medzinárodný rozmer. Týmto bol Medzinárodný deň žien ako sviatok po prvýkrát ustanovený v roku 1910. OSN vyhlásila rok 1975 za Medzinárodný rok žien a v tomto roku bol aj oficiálne ustanovený 8. marec ako Medzinárodný deň žien.
Vládnuci režim v povojnovom Československu sviatok podporoval od roku 1948, avšak už od začiatku sa stal nástrojom politickej propagandy. Politici ho očistili od nevyhovujúcich historických koreňov v kapitalistickom USA a stal sa symbolom boja žien za mier a proti kapitalizmu. Pre celú republiku sviatok oficiálne zjednotili na ustanovujúcom zjazde Československého zväzu žien v roku 1974. Rovnoprávne postavenie ženy v spoločnosti sa vtedy chápalo ako jedna z vymožeností socializmu. Vedúce a riadiace funkcie však v realite ženy neobsadzovali. V 80-tych rokoch 20. storočia krajina dosiahla 47-percentný podiel žien na počte pracujúcich v národnom hospodárstve, stredoškolská a vysokoškolská vzdelanosť žien vo veku 25 – 34 rokov bola na úrovni 44 percent.
Každoročné oslavy MDŽ sa stali jedným z mnohých cyklických propagandistických rituálov, prostredníctvom ktorých si režim upevňoval svoju moc a ideológiu. „Vo vedomí ľudí sa MDŽ ukotvil ako sviatok, keď šéfovia a vedúci „zišli“ zo svojich kancelárií do továrne či úradu a svoje zamestnankyne obdarovali kvetinou alebo bonboniérou,“ povedala Beňová. Obvykle podnik organizoval aj sprievodné kultúrne podujatie, všetko s cieľom vzdať vďaku a úctu socialistickej žene - pracovníčke, občianke a matke v jednom. K typickým kvetinovým darom patril červený karafiát, pravdepodobne zvolený pre červenú farbu a jeho dostupnosť a trvácnosť. Dary typické pre MDŽ boli obrusy, uteráky, jenské misy alebo iné bytové a kuchynské doplnky. „Odráža sa v tom jasný symbolický odkaz režimu ženám – patríte do domácnosti,“ zdôraznila etnologička. Súčasťou kolektívnej pamäte je podľa nej pomerne častá interpretácia MDŽ ako „sviatku pre mužov“, spojeného predovšetkým s pitím alkoholu.
MDŽ sa podľa Beňovej u nás dodnes nezbavil svojej ideologickej zaťaženosti. Jedným z názorov na tento sviatok v súčasnosti je, že MDŽ si ako socialistický sviatok nezaslúži pripomínanie a ženy dnes majú Deň matiek. „Táto názorová orientácia však neuvedomene vylučuje z „práva na ženskosť“ všetky nematky. Na strane druhej rodovo stereotypne utvrdzuje ženy primárne v ich biologickej, teda materskej úlohe,“ podotkla Beňová. Tento názor podľa nej súvisí s nedostatkom informácií o skutočnom pôvode sviatku a jeho odkaze. Zároveň, feministické organizácie dnes upozorňujú na zneužívanie tohto sviatku súčasnými politickými stranami, ktoré stále živia práve jeho socialistickú podobu a tým udržujú v spoločnosti dojem zaostalosti a nepotrebnosti. „Zaujímavé je, že napríklad každoročné aktivity OSN či iných zahraničných organizácií pri príležitosti MDŽ slovenskú verejnosť neoslovujú a prenikajú sem len veľmi pozvoľna,“ skonštatovala Beňová.
