BRATISLAVA – Červené karafiáty, papierové srdiečka, básnenie žiakov a utierky ako dar! Medzinárodný deň žien v bývalom režime prežíval najlepšie časy, dnes sú ženy rady, ak im ich polovičky vôbec kúpia kvet. Zaspomínajte si s našimi čitateľmi, ako oslavovali MDŽ oni a zistíte, že to nebolo vždy len o zvädnutých klinčekoch.
MDŽ, ktorý pripadá na 8. marca, je dlhé roky zaznávaný pre jeho socialistickú minulosť, pritom jeho korene siahajú do USA, kde v roku 1908 vyšli tisícky šičiek do ulíc protestovať kvôli zlým pracovným podmienkam.
Kým viacerí sviatok žien „oslavovali“ v čase socializmu nasilu, iní spomínajú v dobrom na úctu a vďaku, ktorú v tento deň muži prejavovali ženám. Zaspomínajte si spolu s našimi čitateľmi, ktorí sa podelili o svoje zážitky z osláv Dňa žien.
Podniky a školy organizovali sprievodný program najčastejšie s vystúpeniami žiakov. (Zdroj: YouTube)
stary_bruna1969: Za stolom sedel zdrúzganý predák
Mňa furt v kulturáku posielali predniesť úvodnú báseň ešte pred oponu. Ako trémista nemám na MDŽ najlepšie spomienky... Za oponou už boli spojené dva stoly s červeným obrusom a zdrúzganý predseda MNV s celou straníckou perepúťou, ktorý čakal na príhovor...
Elena z Petržalky: Nebyť školy, deti by doma aj zabudli zagratulovať mamám
Ako učiteľka som dostávala od detí na deň žien snežienky, narcisy. V práci sme mali po vyučovaní oslavy, kde po slávnostnom príhovore dostali oslávenkyne nejaký darček napr. uterák a karafiát, neskôr ružu. Nasledoval program, kde deti zarecitovali, zaspievali. Občerstvenie bolo skromné – nejaký zákusok káva, nealko aj alkohol.
Okrem programu učiteľky pripravovali pre rodičov aj rôzne darčeky, klasické srdiečka s otvoreným okienkom – mamičke. Bolo to milé, ale stále som mala pocit, že ženy si samy sebe gratulujú, také neprirodzené v ženských kolektívoch. Nebyť školy, deti by doma aj zabudli zagratulovať svojim mamičkám. Aj keď to bol komunistický sviatok a nahrádzal Deň matiek, bol to sviatok všetkých žien, nielen matiek. Nie každá žena je aj matka.
navi14: Na MDŽ sa pracovalo len „vlažne“
Na MDŽ sa pracovalo len "vlažne", ale to sa nijak moc nelíšilo od iných dní a samozrejme ženy čakali, že dostanú kvetiny, čo ich potešilo a niektorí muži sa potrebovali ožrať, preto že to sa v socializme považovalo za také "sovietske"....
Daniela z Modry: Na oslavu bolo vždy dosť peňazí
Za hlbokého socializmu boli oslavy MDŽ honosné. Ako pokladníčka ROH som mala na starosti občerstvenie pre celý kolektív aj nákup darčekov pre moje kolegyne – oslávenkyne. Tie dostávali rôzne veci od šatiek cez knižné poukážky až po peňaženky. Na oslavu bolo vždy dosť peňazí. Spolu s Vianocami sme na ne pomíňali najviac úspor.
Laco32: Z papiera sme vystrihovali srdiečka pre mamy
No, tak to sme sa veru poctivo pripravovali na MDŽ... Program, básničky, pesničky... Potom sme vystrihli z papiera srdiečka z dvoch kusov sme to zošili niťou a vypchali vatou. Pekne sme to ofŕkali farbou a napísali MAMIČKE – no veď matky si to zaslúžia... Len jeden problém bol v tom, že to bolo zneužívanie sviatku pre komunistickú propagandu... teda žena - matka bola vraj oveľa viac docenená ako v kapitalizme... No, málo alebo vôbec nebolo počuť, že by žena v tej dobe úspešne viedla nejakú fabriku alebo firmu či JRD. No a čo bolo hlavné, to bol v podnikoch, ale vlastne všade deň, kedy sa celá pracovná doba prechľastala a prehýrila.
Myslím, že sa to oveľa správnejšie oslavuje v tejto dobe, vždy cez 2. májovú nedeľu, čo je pre mňa dôležité. Síce nie všetky matky môžu byť v ten deň so svojou rodinou, ale väčšina môže tento sviatok osláviť v kruhu svojej rodiny, podľa svojho vkusu, teda žiadne nanútené oslavy....
Eva K.: Z osláv MDŽ sme si odnášali utierky
Moc si toho nepamätám, len ten červený karafiát, veľkú jedáleň, chlebíčky a kolegov, ktorí sa tešili na tento deň viac ako kolegyne. My sme si odniesli len utierky, aby sme mohli aj doma makať, nielen v robote.
Elypsa Elypsa: Praktická učiteľka si vypýtala kozmetiku a nie kvety
No nám učiteľka napísala do žiackej odkaz pre rodičov: kvety nekupovať, lebo tie zvädnú, kupovať len kozmetiku, keramiku a bonboniéry... z toho je úžitok a podarujeme ako štafetu...
Alojza: Na Deň žien oslavujem dvakrát
Ja som mala MDŽ vždy rada, ja som sa totiž 8. marca narodila.
Valika B.: Počas MDŽ vznikali priateľstvá a lásky
MDŽ v socíku bol naozaj zaujímavý. Čím som staršia, tým viac si vážim stmelovanie kolektívu, ktoré spočívalo v tom, že sme sa už mesiac dopredu tešili na modranskú majoliku, ktorú sme každý rok dostávali. No a 8. 3. nás o 13:00 hod. vo veľkej zasadačke čakali súdruh riaditeľ so súdruhom námestníkom (všakáno sme ho volali), predseda ROH a predseda KSČ a pár teplými slovami začali oslavu. Dostali sme červené hrebíčky, chlebíčky, vínko, minerálku a kecali sme dokedy sa nám zachcelo. A na takýchto stretnutiach sa vytvorili neraz aj priateľstvá a lásky.
Nechýba mi ani hrebíček, ani chlebíček, ani vínko, ale rozhodne to tomu kolektívu prinieslo viac, ako v dnešnej dobe každodenné stretnutia pri whiteboardoch, kde si vyčíslujeme, čo sme včera urobili, čo sme urobili nesprávne a čomu sa máme vyvarovať, lebo na ulici čakajú zástupy nezamestnaných na naše pracovné miesto.
Sviatoční gratulanti
MDŽ v médiách
