TEL AVIV/BEJRÚT - Izraelská armáda na juhu Libanonu zvádza intenzívne boje s ozbrojencami Hizballáhu po tom, ako dnes v noci začala očakávanú pozemnú operáciu proti tomuto šiitskému militantnému hnutiu priamo na území svojho severného suseda. Oznámil to hovorca armády Avičaj Adrai na sieti X. Armáda súčasne varovala libanonských občanov, aby necestovali autami južne od rieky Litania.
14:30 Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí v utorok uviedol, že Poľsko obmedzí personál na svojom veľvyslanectve v libanonskom Bejrúte. Varšava taktiež zorganizuje odvoz pre poľských občanov, ktorí chcú opustiť Libanon. Poľsko tak reaguje na eskaláciu konfliktu medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizbaláh. Informuje agentúra Reuters a denníka Gazeta Wyborcza. "Prijali sme rozhodnutie obmedziť počet zamestnancov nášho veľvyslanectva v Bejrúte," povedal hovorca Pawel Wronski. "Ide najmä o rodiny diplomatov. Budeme sa snažiť ponechať tam iba nevyhnutný personál. Ostatní sa vrátia do Poľska."
13:37 - Libanonské hnutie Hizballáh v utorok vyhlásilo, že žiadne izraelské jednotky nevkročili na územie Libanonu. Izrael tvrdí, že v utorok spustil na juhu krajiny čiastočnú ofenzívu zameranú na bašty Hizballáhu pri spoločných hraniciach. Informuje o tom správa z agentúry AFP.
"Všetky tvrdenia sionistov, že (izraelské) okupačné sily vstúpili do Libanonu, sú nepravdivé," uviedol hovorca Hizballáhu vo vyhlásení pre televíznu stanicu Al-Džazíra. Dodal, že doteraz nedošlo k žiadnemu priamemu stretu medzi bojovníkmi hnutia a izraelskými silami.
13:02 - Predstavitelia Ruska a Turecka v utorok odsúdili pozemnú ofenzívu Izraela na pozície militantného hnutia Hizballáh na juhu Libanonu. Na zastavenie pozemných operácií vyzvalo Španielsko, ktoré velí misii OSN v krajine. Informuje o tom správa z agentúry Reuters.
13:01 - Izraelská armáda v utorok vyzvala obyvateľov približne 30 pohraničných obcí na juhu Libanonu na evakuáciu. Každý, kto sa nachádza pri militantoch či zariadeniach proiránskeho hnutia Hizballáh, podľa nej vystavuje svoj život nebezpečenstvu. Informuje o tom agentúra AFP. Výzva na evakuáciu daných oblastí prišla niekoľko hodín po spustení izraelskej pozemnej ofenzívy v Libanone. Izraelská armáda tvrdí, že útoky sú zamerané na Hizballáh.
12:38 - Libanonské militantné hnutie Hizballáh vypálilo niekoľko rakiet na severný a stredný Izrael z územia Libanonu. S odvolaním sa na izraelskú armádu to napísal server The Times of Israel (ToI). Najmenej dve osoby boli zranené. Podľa Hizballáhu rakety mierili okrem iného na sídlo tajnej služby Mossad.
Hizballáh vo svojom vyhlásení uviedol, že pri útoku použil nové rakety Fádí 4, napísala agentúra Reuters. Rakety podľa Hizballáhu cielili na vojenskú základňu Glilot na okraji Tel Avivu, kde je ústredie izraelskej rozviedky Mossad a ústredie vojenskej spravodajskej jednotky 8200. Hovorca Hizballáhu Muhammad Afíf povedal, že útok na základňu "je len začiatkom".
Hizballáh mal dvakrát zaútočiť na izraelských vojakov
Hizballáh, ktorého vojenské krídlo EÚ považuje za teroristickú organizáciu, dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že dvakrát zaútočil delostreleckou a raketovou paľbou na izraelských vojakov v prihraničnej izraelskej obci Metula. O začatí izraelskej pozemnej operácie v Libanone sa však nezmienil.
archívne video
Izraelská armáda dnes v noci oznámila, že na základe rozhodnutia bezpečnostného kabinetu začala "obmedzené, lokalizované a cielené pozemné útoky založené na presných spravodajských informáciách" o pôsobiskách a infraštruktúre Hizballáhu blízko hraníc, to všetko za podpory letectva a delostrelectva. Ciele pozemných akcií sa nachádzajú v dedinách blízko hraníc a predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre obce na severe Izraela, uviedla armáda.
Na operáciách sa podieľa elitná 98. divízia armády, ktorá bola na severný front prevelená len pred dvoma týždňami z Pásma Gazy, kde bojovala niekoľko mesiacov vo vojne proti palestínskemu teroristickému hnutiu Hamas. Tú rozpútal Hamas svojím brutálnym útokom na južný Izrael vlani 7. októbra; Hizballáh potom začal hneď 8. októbra, údajne na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy, ostreľovať cez hranicu sever Izraela, odkiaľ museli byť evakuované desaťtisíce obyvateľov. Umožnenie ich návratu je kľúčovým vojnovým cieľom izraelskej vlády, ktorým odôvodňuje súčasnú operáciu.
Tiež na libanonskej strane muselo od vlaňajšieho októbra opustiť svoje domovy na 100-tisíc ľudí a najmenej rovnaký počet odišiel z juhu Libanonu v posledných dvoch týždňoch, keď Izrael výrazne zintenzívnil vzdušné údery na pozície a členov vedenia Hizballáhu, vrátane jeho dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha, ktorý zomrel pri piatkovom nálete na južné predmestie Bejrútu.
Libanon zažíva jedno z najhorších období svojej histórie, povedal jeho premiér
Libanon zažíva jedno z najnebezpečnejších období vo svojej histórii, povedal dnes jeho premiér Nadžíb Mikátí. Podľa agentúry AFP tiež vyzval OSN na pomoc Libanončanom, ktorí kvôli izraelským útokom museli opustiť svoje domovy a ktorých je podľa neho už milión. Izraelská armáda zosilnela pred dvoma týždňami letecké útoky na libanonské územie, kde cielia na militantné hnutie Hizballáh, a v noci na dnes začala aj pozemnú operáciu na juhu Libanonu. Označila ju za obmedzenú a presne zacielenú na zničenie pozícií Hizballáhu, ktorý ostreľova sever Izraela.
"Približne milión našich obyvateľov bol vysídlený kvôli ničivej vojne Izraela v Libanone.. naliehavo žiadame o ďalšiu pomoc vysídleným civilistom," povedal podľa AFP dnes Mikátí, ktorý sa stretol so zástupcami organizácií OSN a veľvyslancami darcovských krajín. Mikátí už v nedeľu povedal, že počet vysídlených osôb by mohol dosiahnuť až jeden milión, čo by predstavovalo najväčšie presuny obyvateľstva v dejinách Libanonu. Ten má teraz asi 5,5 milióna obyvateľov.
Z Libanonu začali kvôli izraelskému masívnemu ostreľovaniu utekať aj tisíce Sýrčanov, ktorých pred niekoľkými rokmi z vlasti vyhnala občianska vojna. V pondelok vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) Filippo Grandi oznámil, že do Sýrie utieklo už viac ako 100-tisíc ľudí. Sú medzi nimi aj Libanonci. Zástupca UNHCR pre Sýriu v piatok uviedol, že zhruba 80 percent tých, čo utiekli minulý týždeň do Sýrie, boli Sýrčania.
Libanon kvôli politickým sporom nemá už skoro dva roky zvoleného prezidenta, úradujúcou hlavou štátu je od konca októbra 2022 premiér Nadžíb Mikátí, ktorého vláda je tiež úradnícka. Politické spory, 15 rokov občianskej vojny (1975-1990) a vážne ekonomické problémy v posledných rokoch ochromili centrálnu moc štátu v Libanone a zároveň posilnili milície, z niektorých sa stali politické strany.
Hizballáh, v preklade Alláhova strana, je militantné islamistické hnutie, ale aj politická strana. Má ministrov v libanonskej vláde aj poslancov v parlamente. Je kľúčovým spojencom Iránu aj palestínskeho hnutia Hamas a najmocnejšou vojenskou silou v Libanone. S Izraelom bojuje od svojho vzniku v 80. rokoch minulého storočia. V roku 2006 ich boje prerástli do mesačnej vojny. V posledných rokoch sa sporadicky ostreľovali cez hranicu, ale od vlaňajšieho októbra, keď začala vojna v Gaze, vykonáva obe strany letecké útoky cez hranicu každý deň.
Niektoré krajiny, vrátane Spojených štátov, označujú Hizballáh za teroristickú organizáciu. Európska únia považuje zo teroristickou organizáciou iba jeho vojenské krídlo.
Hizballáh sa chystal zaútočiť ako Hamas v októbri 2023
Cieľom izraelských pozemných razií na juhu Libanonu budú stanovištia Hizballáhu, odkiaľ hnutie plánovalo teroristický útok na sever Izraela podobný tomu z vlaňajšieho 7. októbra, uviedol dnes hovorca armády Daniel Hagari. Zdôraznil, že oznámená pozemná operácia nie je vojnou proti libanonskému ľudu, ale proti Iránom podporovanému militantnému hnutiu Hizballáh.
"Tieto lokalizované pozemné nehody budú zamerané na oporné body Hizballáhu, ktoré ohrozujú izraelské mestá, kibucy a komunity v našom pohraničí," uviedol Hagari vo vyhlásení zverejnenom na sieti X. "Hizballáh premenil libanonské dediny v susedstve izraelských dedín na vojenské základne pripravené na útok na Izrael," povedal hovorca. Hizballáh si podľa neho pripravoval pôdu na vpád do izraelských domovov "v štýle 7. októbra" a operáciu nazval "Dobytie Galileje".
"Na žiadnej z našich hraníc nedopustíme nový 7. októbra," uistil Hagari s odvolaním sa na prekvapujúci vlaňajší útok zhruba 3000 ozbrojencov palestínskeho teroristického hnutia Hamas, ktorí v južnom Izraeli pozabíjali na 1200 ľudí a 251 uniesli ako rukojemníkov, a podnietili tak doteraz prebiehajúcu vojnu v Pásme Gazy.
Izraelská armáda dnes v noci oznámila, že začala "obmedzené, lokalizované a cielené pozemné útoky založené na presných spravodajských informáciách" proti pozíciám Hizballáhu, ktoré sa nachádzajú v dedinách blízko hraníc a predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre obce na severe Izraela.
Hagari tiež poukázal na rezolúciu OSN číslo 1701 z roku 2006, podľa ktorej nesmie Hizballáh udržiavať vojenskú prítomnosť južne od rieky Litania, ktorá preteká Libanonom asi 30 kilometrov od hraníc s Izraelom.
"Osemnásť rokov po (rezolúcii) 1701 je Hizballáh najväčšou neštátnou armádou na svete a južný Libanon sa hemží jeho teroristami a zbraňami," povedal Hagari. "Ak libanonský štát a svet nedokážu vytlačiť Hizballáh od našich hraníc, neostáva nám nič iné, len aby sme to urobili sami," dodal hovorca izraelskej armády.
Agentúra Reuters v pondelok večer s odvolaním sa na svoj zdroj napísala, že zo svojich pozícií v južnom pohraničí sa stiahli jednotky libanonskej armády. Jej velenie dnes tieto správy poprelo s tým, že tieto pohyby prebiehajú v rámci pravidelných presunov niektorých pozorovacích stanovíšť na južnom fronte.
