TEL AVIV - Tisíce Izraelčanov sa v sobotu zhromaždili v Tel Avive, aby požadovali prijatie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov načrtnutej americkým prezidentom Joeom Bidenom. Mnohí z Izraelčanov sa však obávajú, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu návrh odmietne.
Na centrálnom námestí, ktoré krátko po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela demonštranti premenovali na Námestie rukojemníkov, sa zišiel dav ľudí s izraelskými a americkými vlajkami. Mnohí mali v rukách transparenty s výzvou: "Priveďte ich domov!"
archívne video
Agentúra AFP, ktorá o tom priniesla správu, ozrejmila, že Biden v piatok uviedol, že Izrael ponúka nový trojfázový plán na dosiahnutie úplného prímeria vrátane prepustenia rukojemníkov zadržiavaných palestínskymi militantmi v Pásme Gazy.
Demonštranti v Tel Avive však v rozhovoroch pre AFP zhodne vyjadrovali obavy, že Netanjahu sa k Bidenom prezentovanej dohode nebude hlásiť, aj keď americký prezident návrh predstavil ako izraelský.
Netanjahu sa viac zaujíma o svoju vlastnú politickú budúcnosť
Účastníci zhromaždenia kritizovali, že Netanjahu sa viac zaujíma o svoju vlastnú politickú budúcnosť ako o rukojemníkov. Zhodne tiež vyjadrovali nádej, že "Biden nejakým spôsobom vyvinie dostatočný tlak, aby vláda a Netanjahu uzavreli dohodu".
Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných, ktoré od októbra minulého roku bojuje za ich návrat z palestínskeho zajatia, vo svojom vyhlásení uviedlo, že bude žiadať, aby izraelská vláda okamžite schválila dohodu o prepustení rukojemníkov a priviedla všetkých rukojemníkov naraz domov.
"Vyzveme tiež všetkých ministrov vlády a členov koalície, aby sa verejne zaviazali k podpore dohody a nepripustili možnosť jej torpédovania a ohrozenia rukojemníkov," uviedlo fórum s tým, že kontaktovalo rôzne veľvyslanectvá, aby ich podporili.
Netanjahu však v sobotu trval na tom, že plán, ktorý predstavil Biden, nevylučuje boje - kým nebude zničená schopnosť Hamasu ovládať Gazu a predstavovať hrozbu pre Izrael. Hamas už v piatok deklaroval, že Bidenom prezentovaný plán vníma "pozitívne".
Krajne pravicoví ministri sa vyhrážajú odchodom z Netanjahuovej vlády
Dvaja krajne pravicoví izraelskí ministri v sobotu pohrozili odchodom z vlády, ak kabinet premiéra Benjamina Netanjahua pokročí vo finalizácii dohody o prepustení rukojemníkov, ktorú v piatok prezentoval americký prezident Joe Biden.
Ako informovala agentúra AFP, demisiou sa vyhrážajú minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir a minister financií Bezalel Smotrič. Ben Gvir označil návrh návrh dohody o prímerí za "víťazstvo terorizmu a bezpečnostné riziko pre izraelský štát". "Súhlas s takouto dohodou nie je totálne víťazstvo - ale úplná porážka," tvrdí.
Smotrič avizoval, že "nebude súčasťou vlády, ktorá bude súhlasiť s navrhovaným plánom". V statuse na sieti X dodal: "Žiadame pokračovanie vojny, kým nebude Hamas zničený a všetci rukojemníci sa nevrátia". Doplnil, že je proti návratu vysídlených obyvateľov Gazy na sever palestínskej enklávy i proti "hromadnému prepusteniu teroristov", čím mal na mysli palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli.
Bez strán Bena Gvira a Smotriča - Židovská sila a Náboženský sionizmus - by Netanjahuova koalícia mohla prísť o väčšinu v parlamente, pripomenula AFP. Medzičasom líder izraelskej opozície Jair Lapid uviedol, že ak Ben Gvir a Smotrič odídu z vlády, jeho strana Budúcnosť existuje (Ješ Atid) Netanjahuovi poskytne politickú "záchrannú sieť", aby sa zaistilo, že jeho vláda nepadne kvôli dohode o prímerí a rukojemníkoch.
Lapid kritizoval postoj dvojice ultranacionalistických ministrov a vytkol im, že im nezáleží na bezpečnosti štátu, na rukojemníkoch i obyvateľoch severu a juhu Izraela. "Toto je najhoršia a najviac nesúrodá vláda v histórii krajiny. Keby to záviselo od nich, vojna tu môže byť navždy," konštatoval Lapid, ktorý sa vyslovil za finalizáciu danej dohody "pred tým, ako tam (v Pásme Gazy) zomrú rukojemníci".
Medzitým sa v sobotu večer v Tel Avive zišli tisíce Izraelčanov, aby požadovali prijatie dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, ako ju načrtol Biden, pričom mnohí vyslovovali obavy, že izraelská vláda návrh odmietne.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal bezprecedentný teroristický útok kománd palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na južný Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý si vyžiadal smrť 1189 ľudí, väčšinou civilistov. Palestínske komandá vtedy zajali aj 252 rukojemníkov, z ktorých 121 zostáva v Pásme Gazy. Do tohto počtu sú zahrnutí aj 37 rukojemníci, ktorí sú podľa izraelskej armády už mŕtvi. Od 7. októbra, keď izraelská armáda spustila svoju odvetu, prišlo v Pásme Gazy o život viac ako 36.300 Palestínčanov, väčšinou civilistov, tvrdí ministerstvo zdravotníctva na území spravovanom Hamasom.
Čile sa pripája k štátom, ktoré Izrael vinia z genocídy v Pásme Gazy
Čile sa pripojilo k skupine štátov, ktoré podporujú žalobu proti Izraelu, ktorá bola vlani podaná na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD). Ako uviedla agentúra AP, čilský prezident Gabriel Boric v sobotu v prejave k poslancom vyhlásil, že je zhrozený humanitárnou situáciou v palestínskom Pásme Gazy - najmä vo vzťahu voči ženám a deťom. V súvislosti s tým obvinil izraelskú armádu z použitia "nerozlišujúcej a neprimeranej" sily. Podľa Borica si toto konanie vyžaduje rozhodnú reakciu medzinárodného spoločenstva.
Juhoafrická republika ako prvá obvinila Izrael z toho, že masívnym bombardovaním a pozemnými útokmi v Pásme Gazy, počas ktorých už zahynuli tisícky civilistov, porušuje Dohovor OSN o genocíde. Izrael toto tvrdenie dôrazne odmieta a tvrdí, že ide o legitímnu obranu proti militantom z hnutia Hamas za ich útok zo 7. októbra 2023 v južnom Izraeli, pri ktorom zahynulo približne 1200 ľudí a ďalších 250 ich bolo zavlečených na palestínske územie.
Čile je domovom najväčšej palestínskej komunity mimo Blízkeho východu - ide o asi 500.000 ľudí, z ktorých mnohí sú potomkami kresťanských arabských prisťahovalcov v 19. a 20. storočí. V Čile sa uchytili väčšinou ako maloobchodníci, ale postupne získali vplyv v obchode a politike. Jedným z najpopulárnejších futbalových tímov v krajine je Palestino, ktorého biele, čierne, zelené a červené uniformy korešpondujú s farbami palestínskej vlajky. Čile sa tak pripája k skupine prevažne rozvojových krajín vrátane Mexika, Brazílie a Indonézie, ktoré podporili žalobu Juhoafrickej republiky.
Egypt a Katar naliehajú na Izrael a Hamas, aby prijali Bidenom predstavený plán
Egypt a Katar sa v sobotu pridali k Spojeným štátom a naliehajú na Izrael a palestínske radikálne hnutie Hamas, aby finalizovali dohodu v súlade s návrhom prezentovaným americkým prezidentom Joeom Bidenom. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení všetkých týchto troch krajín, ktoré zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí USA. Informovala o tom agentúra Reuters.
Biden v piatok predstavil plán na úplné prímerie v Pásme Gazy, ktoré zahŕňa stiahnutie izraelských vojsk a prepustenie rukojemníkov. Ide o izraelský návrh, ktorý má tri fázy. Prvá fáza by trvala šesť týždňov a zahŕňala by "celkové a úplné prímerie, stiahnutie izraelských síl zo všetkých obývaných oblastí Gazy, prepustenie rukojemníkov vrátane žien, starších ľudí a zranených výmenou za prepustenie stoviek palestínskych väzňov," uviedol americký prezident.
Plán by podľa Bidena umožnil zvýšenie humanitárnej pomoci a do Pásma Gazy by každý deň prichádzalo 600 nákladných áut s pomocou. Druhou fázou by podľa izraelského návrhu bolo "trvalé zastavenie nepriateľských akcií". V rámci tejto fázy by sa uskutočnila výmena všetkých žijúcich rukojemníkov a dočasné prímerie by nadobudlo plnú platnosť.
Tretia fáza by zahŕňala vrátenie pozostatkov rukojemníkov odvlečených do Gazy počas októbrového útoku. Kým hnutie Hamas v piatok uviedlo, že Bidenom predstavený plán na dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy "hodnotí pozitívne", izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vyhlásil, že v Pásme Gazy nebude trvalé prímerie, kým nebudú zničené vojenské a vládne kapacity hnutia Hamas.
Irán si predvolal švédskeho chargé d'affaires
Irán si predvolal dočasného švédskeho chargé d'affaires. Ako dôvod uviedol "nepodložené a zlomyseľné obvinenia" voči Iránu. Ako s odvolaním sa na ministerstvo zahraničných vecí informovala agentúra AFP, ide o reakciu na tvrdenie švédskej tajnej služby SÄPO, ktorá vo štvrtok uviedla, že Irán už niekoľko rokov vykonáva "činnosti ohrozujúce bezpečnosť vo Švédsku a proti Švédsku".
Služba SÄPO deklarovala, že Irán verbuje členov švédskych zločineckých gangov, medzi ktorými sú aj deti, a využíva ich na páchanie násilných činov proti Izraelu a iným štátom, skupinám a jednotlivcom, ktoré Teherán považuje za hrozbu. Aj izraelská tajná služba Mosad tento týždeň uviedla, že za sériou útokov zločineckých sietí na izraelské veľvyslanectvá v Európe od 7. októbra stojí Irán.
SÄPO túto správu neskôr potvrdila na tlačovej konferencii s tým, že Irán už niekoľko rokov vykonáva vo Švédsku aktivity, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť. Irán sa v poslednom čase zameriava na záujmy Izraela a snaží sa zasiahnuť proti iránskym disidentským skupinám a jednotlivcom z iránskej diaspóry. Šéf SÄPO Daniel Stenling varoval, že existuje značné riziko ďalších útokov vo Švédsku v réžii Iránu.
