Boris Berezovskij
LONDÝN - Ruský veľvyslanec vo Veľkej Británii vo štvrtok pohrozil významným zhoršením vzťahov medzi oboma krajinami v prípade, ak Londýn nevydá Moskve bývalého ruského magnáta Borisa Berezovského, alebo proti nemu rázne nezakročí.
Berezovskij, ktorý získal v roku 2003 v Británii azyl, minulý týždeň vyzval na "priamu akciu" proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, v neskoršom komentári k tomuto svojmu vyhláseniu však povedal, že vonkoncom nehovoril o použití násilia.
"Rýchle riešenie by pomohlo napraviť naše vzťahy a posunúť ich na vyššiu úroveň," povedal ruský veľvyslanec v Londýne Jurij Fedotov v rozhovore pre britský denník Guardian. "Nečinnosť by mala istý dopad na naše bilaterálne vzťahy" a vytvorila by "novú situáciu", cituje denník veľvyslanca.
Berezovskij bol spojencom bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, za ktorého vlády sa mu podarilo rozprávkovo zveľadiť svoj majetok, a spočiatku podporoval aj súčasného prezidenta Vladimira Putina. Neskôr sa však postavil do opozície proti nemu a začal ho kritizovať za porušovanie ľudských práv, operácie v Čečensku a najmä činnosť tajných služieb. Tie podľa Putinových kritikov vrátane Berezovského stáli okrem iného aj za útokmi na obytné domy v Moskve a v ďalších ruských mestách, pri ktorých v roku 1999 zahynulo vyše 300 ľudí. Vláda z útokov obvinila čečenských separatistov a následne spustila krvavú ofenzívu v Čečensku.
Protiputinovská opozícia, ktorá v krajine nemá veľkú váhu, keďže nie je ani zastúpená v ruskom parlamente, obviňuje Putina aj z nariadenia vrážd opozičnej novinárky Anny Politkovskej a bývalého sovietskeho a ruského agenta Alexandra Litvinenka. Obaja zomreli minulý rok - Politkovskú zastrelili pred jej moskovským domom, Litvinenko podľahol otrave rádioaktívnym polóniom-210 v londýnskej nemocnici.
"Rýchle riešenie by pomohlo napraviť naše vzťahy a posunúť ich na vyššiu úroveň," povedal ruský veľvyslanec v Londýne Jurij Fedotov v rozhovore pre britský denník Guardian. "Nečinnosť by mala istý dopad na naše bilaterálne vzťahy" a vytvorila by "novú situáciu", cituje denník veľvyslanca.
Berezovskij bol spojencom bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, za ktorého vlády sa mu podarilo rozprávkovo zveľadiť svoj majetok, a spočiatku podporoval aj súčasného prezidenta Vladimira Putina. Neskôr sa však postavil do opozície proti nemu a začal ho kritizovať za porušovanie ľudských práv, operácie v Čečensku a najmä činnosť tajných služieb. Tie podľa Putinových kritikov vrátane Berezovského stáli okrem iného aj za útokmi na obytné domy v Moskve a v ďalších ruských mestách, pri ktorých v roku 1999 zahynulo vyše 300 ľudí. Vláda z útokov obvinila čečenských separatistov a následne spustila krvavú ofenzívu v Čečensku.
Protiputinovská opozícia, ktorá v krajine nemá veľkú váhu, keďže nie je ani zastúpená v ruskom parlamente, obviňuje Putina aj z nariadenia vrážd opozičnej novinárky Anny Politkovskej a bývalého sovietskeho a ruského agenta Alexandra Litvinenka. Obaja zomreli minulý rok - Politkovskú zastrelili pred jej moskovským domom, Litvinenko podľahol otrave rádioaktívnym polóniom-210 v londýnskej nemocnici.
