Ruský miliardár Boris Berezovský
BRATISLAVA - Ruský exulant, miliardár Boris Berezovský, v rozhovore pre piatkové vydanie britského denníka Guardian priznal, že plánuje násilné zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Na zmenu tohto režimu potrebujeme silu... Nie je ho možné zmeniť prostredníctvom demokratických prostriedkov," povedal Berezovský, ktorý našiel druhý domov v Británii. "Bez sily a nátlaku nie je možná zmena," tvrdí. Na otázku denníka, či podporuje revolúciu, Berezovský odpovedal: "Máte absolútnu pravdu." "Nie je šanca zmeniť režim demokratickými voľbami... Ak jedna časť politickej elity nesúhlasí s inou časťou politickej elity, potom je to jediný spôsob zmeny," povedal Berezovský na margo revolúcie. "Chcem to dať do pohybu." Odmietol denníku poskytnúť ďalšie detaily s odôvodnením, že sú príliš citlivé a zároveň odmietol hovoriť o kontaktoch s členmi ruskej politickej elity. Vraj by ich zavraždili, ak by zverejnil ich identitu. Jeho úlohou je podľa jeho slov poskytnúť "politické skúseností a ideológiu" a zároveň svoju "znalosť, ako to uskutočniť". "V súčasnosti robím praktické kroky, najmä finančné," dodal Berezovský na margo svojich revolučných plánov.
Hlavný hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na jeho vyjadrenia reagoval slovami, že "v súlade s ruskou legislatívou sa (jeho tvrdenia) považujú za trestný čin". "Chceme veriť, že Londýn neudelí oficiálne azyl niekomu, kto chce ruský režim zmeniť za použitia sily," povedal Peskov. Britské ministerstvo zahraničia povedalo, že nemá čo dodať ku komentárom bývalého ministra zahraničia Jacka Strawa, ktorý minulý rok povedal, že "obhajovanie násilného zvrhnutia suverénneho štátu je neprijateľné". Rusko dnes požiadalo Britániu o vydanie miliardára. Berezovský "hrubo porušil" štatút politického utečenca a dopustil sa činov, ktoré podľa britských zákonov predpokladajú jeho vydanie, skonštatoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ruský generálny prokurátor medzitým inicioval vyšetrovanie Berezovského v súvislosti s jeho výrokmi pre The Guardian. "Už som dal pokyn príslušným orgánom, aby otvorili kriminálny prípad. Máme dočinenia s požiadavkou na násilné zvrhnutie ústavného práva," uviedol prokurátor Jurij Čajka. Berezovský, blízky priateľ bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, dostal v Británii politický azyl v roku 2003 po tom, čo v roku 2000 ušiel z Ruska. Londýn viackrát odmietol požiadavku Moskvy na jeho vydanie. Berezovského vyjadrenia sa stretli s odsúdením Kremľa, ktorého vzťahy s Londýnom vyostrila smrť bývalého ruského špióna Alexandra Litvineka, ktorý zomrel v novembri na otravu rádioaktívnym polóniom. Litvinenko a jeho priatelia obvinili z útoku na jeho osobu Moskvu, tá to opakovane rezolútne odmietla.
Hlavný hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na jeho vyjadrenia reagoval slovami, že "v súlade s ruskou legislatívou sa (jeho tvrdenia) považujú za trestný čin". "Chceme veriť, že Londýn neudelí oficiálne azyl niekomu, kto chce ruský režim zmeniť za použitia sily," povedal Peskov. Britské ministerstvo zahraničia povedalo, že nemá čo dodať ku komentárom bývalého ministra zahraničia Jacka Strawa, ktorý minulý rok povedal, že "obhajovanie násilného zvrhnutia suverénneho štátu je neprijateľné". Rusko dnes požiadalo Britániu o vydanie miliardára. Berezovský "hrubo porušil" štatút politického utečenca a dopustil sa činov, ktoré podľa britských zákonov predpokladajú jeho vydanie, skonštatoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ruský generálny prokurátor medzitým inicioval vyšetrovanie Berezovského v súvislosti s jeho výrokmi pre The Guardian. "Už som dal pokyn príslušným orgánom, aby otvorili kriminálny prípad. Máme dočinenia s požiadavkou na násilné zvrhnutie ústavného práva," uviedol prokurátor Jurij Čajka. Berezovský, blízky priateľ bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, dostal v Británii politický azyl v roku 2003 po tom, čo v roku 2000 ušiel z Ruska. Londýn viackrát odmietol požiadavku Moskvy na jeho vydanie. Berezovského vyjadrenia sa stretli s odsúdením Kremľa, ktorého vzťahy s Londýnom vyostrila smrť bývalého ruského špióna Alexandra Litvineka, ktorý zomrel v novembri na otravu rádioaktívnym polóniom. Litvinenko a jeho priatelia obvinili z útoku na jeho osobu Moskvu, tá to opakovane rezolútne odmietla.
