TEHERÁN - Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí kontroluje finančné impérium v hodnote 95 miliárd dolárov (približne 71 miliárd eur). To je oveľa väčšie bohatstvo, než sa podarilo nazhromaždiť niekdajšiemu šáhovi, kritizovanému za orientáciu na Západ a zvrhnutému islamskou revolúciou v roku 1979. Po pôvode Chameneího finančného zázemia šesť mesiacov pátrala agentúra Reuters .
Zistila, že peniaze spravuje nadácia označovaná perzskou skratkou Setad. Založil ju vodca revolúcie ajatolláh Ruholláh Chomejní s cieľom upevniť svoju moc. V minulých šiestich rokoch sa z nej stal "podnikateľský moloch", ktorý zasahuje do všetkých odvetví iránskej ekonomiky, do finančníctva, ropného priemyslu, telekomunikácií, výroby antikoncepcie aj chovu pštrosov.
Hodnota majetku nadácie je o 40 percent vyššia ako iránske príjmy z ropy za minulý rok. Je to tiež mnohonásobne viac, než bolo predpokladané imanie šacha Reza Pahlavího. Zvrhnutého šacha islamská administratíva obvinila, že spolu s manželkou ukradol 35 miliárd dolárov, čo by v prepočte s terajšími kurzami činilo 79 miliárd dolárov.
Chameneí je známy sparťanským spôsobom života a pre vlastné obohatenie zrejme peniaze nepoužíva. Pomáhajú mu však udržať sa na čele krajiny a vládnuť nad súperiacimi frakciami. "Tieto príjmy vysvetľujú nielen to, že sa Chameneí udržal v pozícii 24 rokov, ale aj to, že do svojich rúk sústredil viac moci než jeho uctievaný predchodca. Setad mu zaisťuje možnosť operovať nezávisle na parlamente a národnom rozpočte a izoluje ho od neprehľadných vzťahov," napísal Reuters.
Podľa jeho zistení imanie pochádza hlavne zo zhabaného majetku oponentov režimu a ľudí, ktorí žijú v cudzine. Zabavuje sa aj majetok členov zakázaného hnutia Baháí. Pri súdnych sporoch právnici Setadu tvrdia, často nepravdivo, že zhabané nehnuteľnosti boli opustené. Nadácia ich konfiškuje menom duchovného vodcu a potom ich predáva na aukciách alebo za ich vrátenie žiada peniaze od pôvodných majiteľov. Len v máji nadácia v aukciách ponúkala 300 nehnuteľností, z ktorých mnohé mali hodnotu rádovo niekoľko miliónov dolárov.
Z peňazí nahromadených nadáciiou Setad sa síce postavili školy alebo cesty v chudobných oblastiach Iránu, ale majetok sa skôr hromadí, neutráca. Hradí sa z neho tiež chod Chameneího úradu, ktorý zamestnáva 500 ľudí.
Nadácia sa riadi dekrétom, ktorý Chomejní podpísal krátko pred smrťou v roku 1989. Umožňoval prevziať a predať nehnuteľnosti opustené majiteľom za revolučného chaosu. Nadácia mala podľa pôvodných zámerov trvať dva roky a mala pomáhať vojnovým veteránom a chudobným. Teraz ale vlastní podiely v desiatkach iránskych podnikov štátnych i súkromných a tvrdí, že chce vytvoriť konglomerát, ktorý zaistí ekonomický rast Iránu. Neexistuje nadradený orgán, ktorý by mohol majetok Setadu spochybniť.
Činnosť nadácie neušla Spojeným štátom, ktoré Setad zahrnuli medzi organizácie, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Hovorca nadácie v e-maile Reuters napísal, že rozširované informácie o Setade považuje za nesprávne. Potvrdil tiež, že sa nadácia snaží právnymi prostriedkami zvrátiť rozhodnutie amerického ministerstva financií o sankciách a že ak informácie Reuters Irán v tomto spore nejako poškodia, bude za to agentúra zodpovedná.
