BUDAPEŠŤ – Počas vyšetrovania vysvitlo, že v roku 1944 bol v Košiciach aj iný muž s priezviskom Csatáry, preto bolo potrebné vyjasniť, či vo výpovediach svedkov si Lászlóa Csatáryho nepomýlili s druhým Csatárym, informoval dnes v Budapešti súdom určený obhajca podozrivého muža Gábor Horváth.
Ako uviedla agentúra MTI, po dnešnom výsluchu 97-ročného podozrivého z vojnových zločinov na Budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre Horváth povedal, že Csatáry musel vypovedať kvôli novým okolnostiam prípadu. Podľa určitých informácií totiž veliteľom väznice mladistvých v Košiciach bol iný muž s priezviskom Csatáry.
Podozrivý Csatáry naďalej popiera, že v Košiciach nosil čiernu uniformu. Podľa obhajcu je možné, že zločiny páchal druhý Csatáry v čiernej uniforme, a teda výpovede sa týkajú jeho. "Po uplynutí takého dlhého obdobia je to dnes problematické vyjasniť," dodal.
Csatáry a jeho obhajca teraz čakajú na dokumenty, ktoré by potvrdili, že v októbri 1944 bol prevelený do Budapešti. To by podľa Horvátha dokazovalo, že po väčšinu obdobia inkriminovaných udalostí sa už podozrivý ani nenachádzal v Košiciach.
Výsluchy budú pokračovať v decembri, dodal obhajca. Maďarská prokuratúra 22. septembra nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia 97-ročného muža zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
