BRATISLAVA/BUDAPEŠŤ – V Maďarskom celoštátnom archíve sú uložené iba dokumenty súdov druhého stupňa – Celoštátnej rady ľudových súdov a Ľudovej hlavnej prokuratúry. Medzi nimi sa nenachádza trestný spis Lászlóa Csatáryho, cituje dnešné vydanie maďarského denníka šéfa oddelenia archívu Istvána Csíziho v súvislosti s informáciami, že vojnový zločinec Csatáry bol odsúdený aj v Maďarsku.
Denník pripomína, že podľa historika a novinára z Košíc Zoltána Balassu Csatáryho odsúdili nielen v bývalom Československu, ale už skôr aj v Maďarsku. Historik sa odvolal na viacero košických dokumentov. Podľa Balassu Csatáryho zadržali v roku 1945 vo Veszpréme a následne ho v Pécsi odsúdili na 20 rokov nepodmienečného odňatia slobody. Príslušné dokumenty sa však zatiaľ nenašli v žiadnom archíve.
Nemenované zdroje Népszabadságu uviedli, že najpravdepodobnejšie je, že Csatáryho v Maďarsku vôbec neodsúdili. Dôvodom je, že veliteľ geta spáchal zločiny mimo územia terajšieho Maďarska. Ďalej je nepravdepodobné, že by muža zadržaného vo Veszpréme odsúdili v Pécsi. Experti ďalej pátrajú po dokumentoch, dodal denník.
Balassa pre Népszabadság medziiným povedal, že jeho informácie pochádzajú od bývalého člena košickej Židovskej rady Arthúra Göröga, podľa ktorého Csatáryho zadržali vo Veszpréme v roku 1945 a potom ho odsúdili. Görögove informácie považuje Balassa za dôveryhodné, o čom sa viackrát presvedčil. Poznamenal, že aj z košického archívu už zmizli spisy, zrejme v roku 1966, keď preverovali kanadské úrady Csatáryho minulosť. „Môže sa to stať aj v Maďarsku. Stojí to za to pátrať ďalej, aj keď je to ako hľadať ihlu v kope sena,“ povedal košický historik.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia podozrivého zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd mu v ten istý deň nariadil domácu väzbu.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
