BRATISLAVA - Prvý máj oslávil Robert Fico po svojom. Premiér v Nitre oznámil niekoľko ekonomických opatrení, ktorými by chcel zlepšiť život Slovákov. Ako na sociálny balík reagovali odborníci z oblasti ekonómie?
Premiér sľubuje vyššiu podporu cestovania za prácou, príplatky za prácu cez víkendy či v noci, otcovskú platenú dovolenku či presadenie zákazu sociálneho dumpingu, čo by znamenalo rovnaké podmienky pre robotníkov dovezených zo zahraničia. Fico sa bude taktiež usilovať, aby minimálna mzda do roku 2019 prekročila hranicu 500 eur.
Negatívne pre podnikateľov
„Rozhodne to bude negatívne pre podnikateľské prostredie," tvrdí ekonóm Kamil Boros. „Na druhej strane je však potrebné povedať, že Slovensko patrí vo viacerých relatívnych mzdových štatistikách na posledné priečky v rámci EÚ," dodáva a tvrdí, že to podľa neho znamená, že tieto opatrenia Slovensko posunú len viac smerom k priemeru EÚ, ale nie ku krajinám, ktoré sú v pomere miezd k produktivite najmenej konkurencieschopné.
Pridáva sa aj Robert Chovanculiak z INESS, ktorý po vyjadreniach premiéra o dobrej ekonomickej kondícii Slovenska očakával. že navrhne spôsob, ako ľudom zníži jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v rámci krajín OECD.
Tvrdí, že Fico sa rozhodol pomáhať ľuďom cez zvyšovanie nákladov zamestnávateľov. „To je nezodpovedné riešenie, ktoré môže spôsobiť značné problémy pri možnom budúcom spomalení ekonomiky," dodáva.
Populárne, no neefektívne opatrenie
Obaja sa vyjadrili aj k plánovanému zvyšovaniu minimálnej mzdy. Podľa Borosa v porovnaní s väčšinou krajín EÚ existuje priestor pre rýchlejšie zvyšovanie minimálnej mzdy ako priemernej, všetko má však svoje pre a proti.
„Vyššia minimálne mzda môže z trhu vytlačiť spoločnosti hospodáriace s minimálnymi maržami, ktoré nebudú z nejakého dôvodu schopné presunúť vyššie mzdové náklady do vyšších cien a ich zamestnanci môžu prísť o prácu," vysvetľuje analytik.
Ako tvrdí Chovanculiak, zvyšovanie minimálnej mzdy je populárne, ale neefektívne opatrenie na zvyšovanie miezd. „Zvyšuje mzdy rovnako vo všetkých odvetviach, vo všetkých regiónoch Slovenska pre všetkých podnikateľov. Nie všetkým zamestnávateľom sa však môže akurát teraz dariť," hovorí a dodáva, že na opatrenie doplatia najmä ľudia žijúci na východe pracujúci v odvetviach, kde nie sú dosahované extrémne vysoké zisky - konkrétne ide napr. o hotelierstvo, reštaurácie, jednoduché stavebné práce, ale aj sociálne služby a školstvo.
O príplatkoch by nemala rozhodovať vláda
Aj príplatky za prácu cez víkendy a sviatky považuje Boros za administratívny nástroj pre zvýšenie miezd. „To, že sme aktuálne menej náchylní na klasické vedľajšie efekty administratívneho zvyšovania cien, však neznamená, že sme voči nim imúnni," hovorí a pripomína, že niektoré firmy si vyššie náklady môžu premietnuť do cien, prípadne na víkend svoje prevádzky aj zatvoriť.
Chovanculiak si myslí, že o príplatkoch by sa mali dohadovať zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. „A to predovšetkým v situácii, keď rastú mzdy rekordným tempom aj bez zásahu vlády. A rovnako s klesajúcou nezamestnanosťou rastie ochota a nutnosť zamestnávateľov priplatiť za špeciálne služby ako práca v noci," vysvetľuje ekonóm.
