BRATISLAVA - Vývoj na trhu práce v strednej a východnej Európe (SVE) sa v ostatných rokoch stal významným pozitívom pre domácnosti. Rastúce mzdy a nízka inflácia v kombinácii so zvyšovaním dôvery spotrebiteľov viedli k zníženiu miery nezamestnanosti a zvýšeniu súkromnej spotreby.
Vzostup na trhu práce však zároveň spôsobuje, že firmy v regióne čoraz viac čelia ťažkostiam pri obsadzovaní pracovných miest, a to najmä kvalifikovanými pracovníkmi. Konštatuje to v najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface, podnikajúca v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Obavy firiem spôsobuje jednak nedostatok pracovných síl, ako aj následný nárast nákladov na pracovnú silu. Väčšina krajín strednej a východnej Európy zaznamenáva v posledných rokoch pozitívnu dynamiku miezd. Od roku 2010 napríklad vzrástli hrubé mzdy v Rumunsku a Bulharsku o viac ako 30 % a v Maďarsku a Poľsku o viac ako 20 %. No napriek tomu, že domácnosti a celková hospodárska aktivita regiónu profitujú z tohto vývoja, spoločnosti začínajú mať problémy. Čelia silnejšiemu vyjednávaniu pracovníkov o mzdách, čo zvyšuje náklady, uvádza analýza. Dynamický vonkajší a domáci dopyt, nízka pôrodnosť a emigrácia do západnej Európy zároveň prispeli k nedostatku pracovnej sily. Rastúci počet spoločností to hlási ako prekážku expanzie svojho podnikania.
Coface zároveň konštatuje, že aj spoločnosti, ktoré platia vyššie mzdy, majú ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest. Akútny stav je najmä v Česku a v Maďarsku, ale problémy začína mať aj Rumunsko a Slovensko. Nie je prekvapením, že ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest sú najmä vo veľkých mestách a priemyselných regiónoch, napríklad na Slovensku v Bratislave a v okolitom regióne, v prípade Česka v Prahe a okolitom regióne či v západnej časti Maďarska, uvádza Coface. Nárast miezd je v súčasnosti vyšší než nárast produktivity práce. Stále sú však regionálne náklady na prácu v priemere viac ako trikrát nižšie v porovnaní s krajinami západnej Európy.
Región má vďaka geografickej a kultúrnej blízkosti a jednotkovým nákladom práce aj naďalej konkurenčnú výhodu, no v strednodobom horizonte by mohol o ňu prísť, ak bude emigrácia najmladších a vysokokvalifikovaných pracovníkov pokračovať. Nateraz však na Slovensku, v Poľsku, Macedónsku, v Bosne a Hercegovine či Albánsku dokázal dynamický prirodzený rast obyvateľstva kompenzovať či minimálne tlmiť negatívny účinok migrácie.
Spoločnosti budú aj ďalej čeliť nedostatku pracovných síl, najmä kvalifikovaných zamestnancov. Nedávne prieskumy naznačujú, že profesie ako vodiči a inžinieri patria medzi najťažšie obsadzované voľné pracovné miesta vo firmách v regióne strednej a východnej Európy, konštatuje sa v analýze.
Nedostatok pracovných síl by sa mohol zmierniť povzbudzovaním emigrantov k návratu a zvýšením prisťahovalectva. Dostatočný návrat emigrantov do ich domovských krajín je však nepravdepodobný. Tých, ktorí doplatia na brexit (alebo podobné budúce scenáre), bude skôr motivovať nájdenie si práce v iných západoeurópskych krajinách pre výrazné rozdiely v príjmoch.
Riešením by však bola podľa Coface aj podpora významnejšieho začlenenia etnických menšín, žien, ako aj starších obyvateľov na trhu práce. A pomohla by aj podpora programov odborného vzdelávania a terciárneho vzdelávania.
