BRATISLAVA - Prečo majú Slováci malé platy? Nahradia pracovné miesta Slovákov stroje? Čaká nás turbulentná budúcnosť, no zmeny cítime už teraz. Ekonomický analytik Peter Goliaš v rozhovore pre Topky o tom, čo treba robiť, aby sme mali vyššie platy a ako sa brániť strate pracovných miest vďaka robotizácii.
Slovensko je mimoriadne ohrozené robotizáciou a automatizáciou. S prichádzajúcimi rokmi ubudne nízko kvalifikovaných pracovných miest. Viete povedať, koľko ľudí sa to dotkne? OECD hovorí až o polovici pracovných miest na Slovensku, ktoré sa tieto trendy dotknú.
V strednom ohrození je u nás necelá polovica obyvateľstva, čo je viac než vo väčšine iných štátov. V najvyššom ohrození je 11 % populácie, priemer OECD je 9 %. Pre porovnanie, v Česku je to 10 %, v Poľsku, Švédsku a Fínsku 7 %, ale v Rakúsku a Nemecku až 12 %. Ide skoro výlučne o ľudí s nízkym vzdelaním vykonávajúcich rutinnú prácu, ktorá je ľahšie nahraditeľná strojmi a umelou inteligenciou.
Kedy tieto zmeny Slovensko pocíti najskôr?
Cítime to už teraz, analýza OECD je založená na aktuálnom stave. Sú aj iné štúdie, ktoré uvádzajú násobne vyššie ohrozenie zväčša v horizonte roku 2030. To ale neznamená, že všetci títo ľudia prídu o prácu. Aplikácia nových technológií trvá nejaký čas, ľudia sa na zmeny môžu pripraviť alebo sa im prispôsobiť. A aj v tých najohrozenejších povolaniach väčšinou existujú úkony, ktoré strojmi nie sú nahraditeľné.
Ktorých konkrétnych odvetví ekonomiky sa to dotkne?
Napríklad v doprave už dnes vidíme dopad mobilných aplikácií a zdieľaných služieb na taxikárov, zdieľané bývanie tlačí na hoteliérov, internet a sociálne siete konkurujú tradičným médiám, pokladníčky v maloobchode pomaly nahrádza umelá technika. Rýchla automatizácia prebieha v priemyselnej výrobe vrátane produkcie áut, ďalej v administratíve a tiež vo finančnom sektore, kde softvér nahrádza časť práce účtovníkov či audítorov. Doslova zemetrasením budú autá bez šoférov, doprava na alternatívny pohon či súkromné zdroje elektriny.
Ako proti tomu bojovať?
Proti pokroku nesmieme bojovať, treba sa mu prispôsobiť. Aj v minulosti sa ľudia báli nových technológií a v Anglicku pred vyše sto rokmi robotníci rozbíjali stroje, aby nestratili prácu. Zastaviť ich museli až násilím. Nakoniec sa ukázalo, že pokrok vedie k tvorbe nových povolaní a v dlhodobom horizonte zvyšuje životnú úroveň pre všetkých. Problémom je krátkodobý dopad najmä na ľudí s nízkou kvalifikáciou. Štát musí mať efektívnu sociálnu sieť, ktorá tých ľudí dokáže zachytiť. Druhým problémom je hrozba straty konkurencieschopnosti, pokiaľ naše školy nedokážu pružne reagovať na požiadavky pracovného trhu. Preto je kľúčové zmeniť vzdelávací systém tak, aby vychovával ľudí schopných vykonávať aj náročnejšiu činnosť, ktorú stroje len tak ľahko nenahradia.
Objavujú sa hlasy, že roboty nahradia ľudí a vznikne nová trieda nezamestnaných, ktorá nebude mať žiadne životné uplatnenie. Obávate sa toho?
Dlhodobo sa neobávam. Krátkodobo sa to v jednotlivých odvetviach ekonomiky môže stať, pokiaľ dôjde k prudkým zmenám. Tu je úloha štátu, aby dotknutým ľuďom pomohol pri zvyšovaní kvalifikácie a hľadaní nového uplatnenia. Treba tiež citlivo nastaviť sociálny systém, aby ľudí chránil pred chudobou a zároveň ich motivoval legálne pracovať, hoci aj za nízke príjmy. Najhoršie je ľudí umelo držať v neperspektívnom odvetví za cenu vysokých dotácií, čo sa dnes deje napríklad s baníkmi pri výrobe elektriny z hnedého uhlia. Predovšetkým ale vláda musí reformovať vzdelávanie, aby čo najviac detí chodilo na kvalitné školy a aby zaostávajúce školy zanikli, pokiaľ sa nedokážu dotiahnuť na tie ostatné.
Čo pre to, aby nízko kvalifikovaní ľudia nestratili prácu, urobila slovenská vláda za prvý rok vo funkcii?
Oceňujem opatrenia na podporu dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu legálnu prácu. Škoda len, že sú dočasné a netýkajú sa všetkých nezamestnaných. Tiež je dobré, že vláda pokračuje v prednostnom zvyšovaní platov učiteľov. Do budúcnosti by ale mala pristúpiť k diferencovanému rastu tak, aby lepší učitelia dostávali viac. Dá sa to spraviť zavedením výkonnostnej zložky, keď by o časti platu, povedzme do 20%, nerozhodovali tabuľky, ale priamo riaditeľ školy. Predpokladom správnych motivácií je, aby riaditeľovi záležalo na kvalite učiteľov, čo sa dá dosiahnuť vyšším tlakom štátu aj verejnosti na zlepšovanie výsledkov školy. Preto je dôležité výsledky merať, informovať o nich rodičov aj širšiu verejnosť a dávať školám finančné bonusy.
Koalícia v posledných dňoch predstavila návrhy na zlepšenie ekonomiky. Po Smere prišiel s návrhmi aj Most-Híd a SNS a minister hospodárstva Peter Žiga. Ako hodnotíte tento balíček?
Vyspelý svet zažíva dobré časy a my sme jeho súčasťou. Ekonomike sa darí, rastie zamestnanosť, mzdy, aj príjmy štátu. Medzi vládnymi stranami vzniká súťaž, kto dá ľuďom silnejší pocit, že sa majú lepšie aj vďaka ich opatreniam. Na tom nie je nič zlé, pokiaľ návrhy nejdú na úkor udržateľnosti verejných financií, a pokiaľ neškodia ekonomike. Tie riziká existujú, najmä pri návrhoch zvyšujúcich náklady zamestnávateľom, vyhodnotiť ich ale môžeme, až keď budú známe detaily.
Ktoré predkladané opatrenia sú najprínosnejšie pre ekonomiku?
Pozitívom sú návrhy na zníženie daní či administratívnej záťaže pre podnikateľov, za legitímne považujem aj otvorenie diskusie o príplatkoch za prácu v noci alebo počas sviatkov. Pri príplatkoch len treba citlivo nastaviť mieru zvýšenia.
Ktoré najhoršie?
Návrhy na povinný trinásty plat či prudký rast minimálnej mzdy hodnotím ako populizmus, pretože ekonomike skôr škodia, hoci sú populárne. Ak napríklad minimálnu mzdu zvyšujete príliš rýchlo, môže časť ľudí prísť o prácu, pretože sa pre zamestnávateľa stanú pridrahí. Negatívne sa to dotkne najmä zaostávajúcich regiónov. Vláda by mala radšej pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom, aby mali vyššiu čistú mzdu. Zamestnancom dnes odvody ukrajujú pri minimálne mzde asi tretinu z ceny práce, pri živnostníkoch a dohodároch je to až zhruba 40 %. Za takých podmienok sa najviac zraniteľným ľuďom často neoplatí legálne pracovať.
Čo hovoríte na návrh, aby sa vyplácal 13. plat?
Je to škodlivý populizmus, pretože vytvára ilúziu, že vláda môže súkromníkom nariadiť, aké majú platiť mzdy. V skutočnosti by sa len časť platov presunula do trinásteho platu, celková ročná odmena by ostala rovnaká. Zamestnanci by získali viac len pokiaľ by bol trinásty plat oslobodený od daní a odvodov. To by ale v daňovom systéme vznikla ďalšia diera, ktorú by štát musel strážiť, aby sa nezneužívala. Napríklad cez nastavenie horného stropu pre trinásty plat.
Ste za zverejňovanie platov v pracovných inzerátoch – pomohlo by to zamestnancom?
Firmy zrejme zverejnia výšku platu najslabšieho možného kandidáta, ktorého sú ochotné akceptovať. Niektoré možno pridajú aj maximálny plat, aby neodradili kvalitnejších uchádzačov. Je možné, že na trhu by našli vhodných ľudí, ktorí by aj tú minimálnu sumu ešte boli ochotní podliezť. V tom prípade by to viedlo k zvýšeniu platov.
V porovnaní s produktivitou práce či s HDP sú slovenské platy nízke. Čo by pomohlo, aby porástli?
Platy v posledných rokoch prudko rastú, netreba vymýšľať umelé opatrenia či nútiť zamestnávateľov, aby rástli ešte rýchlejšie. Nech o tom rozhodne trh. Úsilie vlády by malo smerovať k tvorbe čo najlepších podmienok na podnikanie, zamestnávanie ľudí a k efektívnemu fungovaniu verejného sektora.
Majú firmy priestor na zvyšovanie platov?
Každá firma je na tom inak. O výške platov rozhoduje ponuka a dopyt na trhu práce. Ak je človek ľahko nahraditeľný, má nižší plat a naopak. Ak klesá počet nezamestnaných, nahradiť človeka je ťažšie a rastú jeho šance, že si vyjedná vyšší plat. Pomôcť mu samozrejme môžu odbory. Ak sa firme darí, môže viac investovať do ľudí a vytvárať nové pracovné miesta. Vzniká tak konkurencia, ktorá tlačí na zvyšovanie miezd. Presne to sa teraz na Slovensku deje a nie je dôvod, aby do tohto procesu vláda výrazne zasahovala.
Má vláda v rukách nástroje, ktorými by mohla zvýšenie platov ovplyvniť?
S rýchlym účinkom môže znížiť dane a odvody z príjmu, alebo zvýšiť platy vo verejnej správe. Musí ale pritom dbať na udržateľnosť verejných financií. Dlhodobo môže zlepšovať podnikateľské prostredie a výkon verejnej správy, aby sa na Slovensku viac oplatilo investovať. Nemalý význam má odstraňovanie korupcie, ktorú podnikatelia už dlhodobo označujú za jednu z hlavných bariér rozvoja.
Peter Goliaš (40)
Ekonomický analytik pôsobiaci v inštitúte INEKO (Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy). Od roku 2002 pôsobí v tomto inštitúte, od roku 2010 mu šéfuje. Monitoruje a analyzuje ekonomické a sociálne reformy (predovšetkým reforiem dôchodkov, zdravotníctva a daní).
