BAGDAD - Žili sme si ako králi, teraz sedíme na holej zemi, povedal Jakín Habaš z irackého Karakúša. Toto mesto ležiace východne od Mosulu obývali hlavne kresťania, ale väčšina z nich utiekla pred radikálmi z Daeš. Habaš sedí s príbuznými v jednoduchom stane v Irbile nad večerným jedlom pôstneho mesiaca ramadánu a stanici CNN opísal rýchlu premenu života celej rodiny od chvíle, kedy teroristi vstúpili do mesta.
Z príbehu detského utečenca v Turecku je do plaču: Toto podstupuje miesto chodenia do školy
"Ukradli synov traktor, ukradli 50 ton raže a pšenice, ukradli všetko. Všetko, na čom som po celý život pracoval, bolo v okamihu preč," povedal vedľa plačúcej manželky.
Dôvod, prečo sa z ľudí stali v krátkej chvíli utečenci, alebo v korektnej terminológii osoby premiestnené v rámci svojej krajiny, sú rôzne. Všetci ale majú jedno spoločné - pocit úplnej straty. Náhle a často v situácii, ktorú nemôžu nijako ovplyvniť, musia opustiť všetko, na čom stojí život - priateľov, komunitu, domov, majetok, prácu, školu - a utiecť niekam, kde je bezpečnejšie.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov do konca roku 2015 vyhnal konflikt v Iraku z domovov 4,4 milióna ľudí a ďalšieho pol milióna kvôli nemu odišlo do exilu. Od konca minulého roka toto číslo ešte stúplo, humanitárne agentúry odhadujú, že kvôli nedávnym bojom o Fallúdžu je na úteku 14.000 rodín - 84.000 ľudí.
Bezpečné miesto, kam sa uchýlili, je pusté a bezútešné. Táborom určeným tým, ktorí utekajú z Fallúdže, horúci vietor rozviruje prach a plastové vrecká, ktoré poletujú medzi radmi stanov postavených v piesku. Žiadny strom ani krík ani prúžok trávy pustý obraz neoživí. Nad hlavou nelietajú vtáky, pretože pre nich na tomto mieste nič nie je. Panorámu narušujú len stĺpy čierneho dymu dvíhajúce sa na horizonte z miesta, kde títo ľudia mali domov a z ktorého je teraz bojisko.
Hamíd Ábid utiekol rovnako ako všetci obyvatelia zo svojej dediny pri Fallúdži. Pocit straty ľudí v tábore v mnohých prípadoch násobí fakt, že úrady niektorých členov rodín zadržali z obáv, že môže ísť o stúpencov Daeš, ktorí sa zamiešali medzi civilistami. "My sme odišli všetci - celá dedina, 3000 ľudí - a nevzali sme si nič než šaty. Keď sme sa dostali von, odviedli nás ľudia z Hašd na základňu Mazraa a oddelili muživ a mladých chlapcov od žien a detí," rozpráva Ábid. Hašd sú šiitske milície, ktoré bojujú proti Daeš po boku irackej armády.
Muži a chlapci musia prejsť bezpečnostnou kontrolou. Ich mená sú preverovaná v rámci databázy a sú vypočutí. Maskovaní informátori z Fallúdže pomáhajú hľadať tých, ktorí spolupracovali s Daeš. Iračania sľubujú tým, ktorým dokážu útoky a zabíjanie civilistov, trest.
Keď išiel reportér CNN táborom, naplnili ženy jeho notes menami mužov odvedených do väzby a nezvestných. V každej rodine stratili syna, brata alebo otca.
V tomto bohom zabudnutom tábore sú ľudia odtrhnutí od sveta. Nefunguje tu mobilný telefón, doprava, elektrina a nie je tu tečúca voda. Aj keď majú právo odísť do inej časti provincie Anbar, pre vstup do Bagdadu potrebujú osobitnú povolenku, pretože federálne úrady majú veľkú nedôveru voči ľuďom, ktorí žili dlho pod kontrolou Daeš.
"Nemáme peniaze ani prácu, potrebujeme lieky pre deti. Áno, máme ošatenie a je tu dosť jedla, ale nemôžeme v tejto situácii zostať navždy," hovorí Muntaha Ahmadová z Fallúdže. Možno, že tu nie sú navždy, ale určite nadlho, pretože tisíce domov vo Fallúdži je zničených alebo poškodených a mesto sa podobá mesačnej krajine pokrytej rozbitým betónom. Ľudia z Fallúdže čelia rovnakému osudu ako tisíce iných Iračanov - nemajú sa kam vrátiť.
