Ivan Gašparovič
BRATISLAVA – Slovenská Ústava oslavuje. Dnes má 17. narodeniny. Poslanci Slovenskej národnej rady ju prijali 1. septembra 1992.
Ústava dala ľuďom viacej dobra, ako si uvedomujú, tvrdí líder HZDS a niekdajší predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar. Už viackrát avizoval, že by sa mala zmeniť. Ústava bola pritom už osemkrát novelizovaná.
Prvá novelizácia bola v roku 1998. Parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Preto po novom na jeho zvolenie stačilo 8 poslancov. V roku 1999 sa zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov.
V roku 2001 sa urobila komplexná zmena ústavy pripravená expertmi vládnej koalície. Zmenil sa vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril tak priestor na vstup do Európskej únie a NATO. Rozšírili sa právomoci NKÚ, ÚS, NBS, odobrila vznik ombudsmana.
V roku 2004 sa opäť zaviedla poslanecká imunita za výroky v parlamentu. Ešte v ten istý rok novela Ústavy zabezpečila nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady.
O rok neskôr mohol po novele Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať vyššie územné celky a obce.
V roku 2006 boli posledné dve zmeny. Verejný ochranca práv mohol predložiť Ústavnému súdu návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody. Poslednou bolo obmedzenie priestupkovej imunity. Poslancov tak môžu stíhať, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholu.
Podľa Mečiara ale nie sú konštitučne doriešené vzťahy práva EÚ a slovenského práva. Vládu by mali voliť občania ako poslancov do parlamentu. Časový horizont pre ústavné zmeny je však otázny. Vraj nie je na to vôľa, lebo nikto necíti spoločenskú objednávku.
Ústava z roku 1992, nepotrebovala novelizáciu. Tvrdí to vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady a predseda SNS Jozef Prokeš. Za novelizáciami ústavy sa chceli zviditeľniť tí, ktorí nezasiahli do jej prípravy.
Podľa šéfky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej v súčasnosti ústavu novelizovať netreba. Ako spoločnosť prechádza určitým vývojom, tak aj ústava ako najvyšší zákon štátu prešla svojím prirodzeným, ale najmä potrebným vývojom.
"Každá novela ústavy si vyžaduje veľmi systematickú a vysoko odbornú prípravu," uviedla Macejková. Podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča Ústava nie je nežný trhací kalendár. Nemôžu sa robiť zmeny bez širšej spoločenskej dohody, bez predchádzajúcej odbornej, ale i laickej diskusie.
Pred účelovými novelizáciami varuje aj bývalý sudca a podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány.
"Zvlášť varujem pred novelizáciami motivovanými len snahou o modernizáciu bez potreby reagovať na spoločenský vývoj, alebo na ináč skoro neriešiteľné situácie," povedal. Jej novelizáciu podľa neho v najbližšej dobe očakávať nemožno, lebo ani ľavicová, ani pravicová vláda nezískajú pravdepodobne na zmenu potrebnú trojpätinovú väčšinu v parlamente, vysvetlil.
Prvá novelizácia bola v roku 1998. Parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Preto po novom na jeho zvolenie stačilo 8 poslancov. V roku 1999 sa zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov.
V roku 2001 sa urobila komplexná zmena ústavy pripravená expertmi vládnej koalície. Zmenil sa vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril tak priestor na vstup do Európskej únie a NATO. Rozšírili sa právomoci NKÚ, ÚS, NBS, odobrila vznik ombudsmana.
V roku 2004 sa opäť zaviedla poslanecká imunita za výroky v parlamentu. Ešte v ten istý rok novela Ústavy zabezpečila nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady.
O rok neskôr mohol po novele Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať vyššie územné celky a obce.
V roku 2006 boli posledné dve zmeny. Verejný ochranca práv mohol predložiť Ústavnému súdu návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody. Poslednou bolo obmedzenie priestupkovej imunity. Poslancov tak môžu stíhať, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholu.
Podľa Mečiara ale nie sú konštitučne doriešené vzťahy práva EÚ a slovenského práva. Vládu by mali voliť občania ako poslancov do parlamentu. Časový horizont pre ústavné zmeny je však otázny. Vraj nie je na to vôľa, lebo nikto necíti spoločenskú objednávku.
Ústava z roku 1992, nepotrebovala novelizáciu. Tvrdí to vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady a predseda SNS Jozef Prokeš. Za novelizáciami ústavy sa chceli zviditeľniť tí, ktorí nezasiahli do jej prípravy.
Podľa šéfky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej v súčasnosti ústavu novelizovať netreba. Ako spoločnosť prechádza určitým vývojom, tak aj ústava ako najvyšší zákon štátu prešla svojím prirodzeným, ale najmä potrebným vývojom.
"Každá novela ústavy si vyžaduje veľmi systematickú a vysoko odbornú prípravu," uviedla Macejková. Podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča Ústava nie je nežný trhací kalendár. Nemôžu sa robiť zmeny bez širšej spoločenskej dohody, bez predchádzajúcej odbornej, ale i laickej diskusie.
Pred účelovými novelizáciami varuje aj bývalý sudca a podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány.
"Zvlášť varujem pred novelizáciami motivovanými len snahou o modernizáciu bez potreby reagovať na spoločenský vývoj, alebo na ináč skoro neriešiteľné situácie," povedal. Jej novelizáciu podľa neho v najbližšej dobe očakávať nemožno, lebo ani ľavicová, ani pravicová vláda nezískajú pravdepodobne na zmenu potrebnú trojpätinovú väčšinu v parlamente, vysvetlil.
