Jozef Prokeš
BRATISLAVA - Ústava Slovenskej republiky, tak ako bola prijatá pred sedemnástimi rokmi, nepotrebovala novelizáciu.
Uviedol to v rozhovore vtedajší poslanec Slovenskej národnej rady a predseda Slovenskej národnej strany Jozef Prokeš. "Aj to, že sme sa stali súčasťou EÚ sa vlastne zmestilo do vtedy prijatého rámca ústavy," zdôvodnil svoje tvrdenie.
Podľa Prokeša boli novelizácie ústavy po roku 1992 len účelové. "Aby sa niekto presadil, kto vlastne v čase, keď bola prijímaná ústava, sa pozeral cez prsty," povedal. Prokeš však nechcel konkretizovať, koho tým myslel. "Nebudem konkretizovať. V tomto smere to nie je vlastne podstatné. Myslím si ale, že ľudia, ktorí vtedy nezasiahli pozitívne do prípravy ústavy, tak vlastne cítili potrebu sa pod ústavu tiež nejakým spôsobom podpísať.
Ako povedal bývalý poslanec SNR, prijatie Ústavy SR 1. septembra 1992 bolo nevyhnutné. "Vlastne sa to začalo 17. júla 1992, keď bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR. A ústava štátu je vlastne základný dokument, ktorým už sme ako národná rada, vtedy ešte ako SNR, deklarovali, že to myslíme so samostatnosťou vážne a že chceme budovať právny štát," vysvetlil. Prokeš je podľa jeho slov stále presvedčený, že prijatie ústavy bol správny krok. "Nakoniec sa ukázalo, že tá ústava aj bola funkčná. Samozrejme, doznala isté zmeny, ktoré vyplývajú z toho, že doba, ktorú dnes žijeme je veľmi rýchla a došlo k mnohým zmenám aj na medzinárodnej scéne." povedal.
Prijatie ústavy bolo podľa Prokeša predzvesťou politických zmien vo vtedajšom federatívnom Česko-Slovensku. "Ten základný krok bol 17. júla 1992. To bolo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR. A vlastne tie rozhovory o tom, že SR a ČR sa osamostatnia, tie vlastne bežali už od volieb v roku 1992," povedal. Dodal, že slovenská strana sa snažila, aby celý proces rozdelenia prebehol ústavným spôsobom. "To sa nakoniec aj udialo, bol prijatým zákon vo Federálnom zhromaždení, ktorý to celé umožnil (Ústavný zákon o zániku ČSFR prijatý 25. novembra 1992 - pozn.). Na základe toho postupovali potom obidve republiky. Takže to bola od samého začiatku dohoda," povedal Prokeš.
Podľa Prokeša boli novelizácie ústavy po roku 1992 len účelové. "Aby sa niekto presadil, kto vlastne v čase, keď bola prijímaná ústava, sa pozeral cez prsty," povedal. Prokeš však nechcel konkretizovať, koho tým myslel. "Nebudem konkretizovať. V tomto smere to nie je vlastne podstatné. Myslím si ale, že ľudia, ktorí vtedy nezasiahli pozitívne do prípravy ústavy, tak vlastne cítili potrebu sa pod ústavu tiež nejakým spôsobom podpísať.
Ako povedal bývalý poslanec SNR, prijatie Ústavy SR 1. septembra 1992 bolo nevyhnutné. "Vlastne sa to začalo 17. júla 1992, keď bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR. A ústava štátu je vlastne základný dokument, ktorým už sme ako národná rada, vtedy ešte ako SNR, deklarovali, že to myslíme so samostatnosťou vážne a že chceme budovať právny štát," vysvetlil. Prokeš je podľa jeho slov stále presvedčený, že prijatie ústavy bol správny krok. "Nakoniec sa ukázalo, že tá ústava aj bola funkčná. Samozrejme, doznala isté zmeny, ktoré vyplývajú z toho, že doba, ktorú dnes žijeme je veľmi rýchla a došlo k mnohým zmenám aj na medzinárodnej scéne." povedal.
Prijatie ústavy bolo podľa Prokeša predzvesťou politických zmien vo vtedajšom federatívnom Česko-Slovensku. "Ten základný krok bol 17. júla 1992. To bolo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR. A vlastne tie rozhovory o tom, že SR a ČR sa osamostatnia, tie vlastne bežali už od volieb v roku 1992," povedal. Dodal, že slovenská strana sa snažila, aby celý proces rozdelenia prebehol ústavným spôsobom. "To sa nakoniec aj udialo, bol prijatým zákon vo Federálnom zhromaždení, ktorý to celé umožnil (Ústavný zákon o zániku ČSFR prijatý 25. novembra 1992 - pozn.). Na základe toho postupovali potom obidve republiky. Takže to bola od samého začiatku dohoda," povedal Prokeš.
