BRATISLAVA - Koaličná Slovenská národná strana (SNS) v súvislosti s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2025, ako aj správaním sa obchodných reťazcov, vyzýva ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD), aby predložil zákon na zdanenie obchodných reťazcov. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) ale v tejto súvislosti upozorňuje, že odvodom nebudú zaťažené "obchody", ale kupujúci.
Archívne video
SNS je presvedčená, že jediná cesta pri konsolidácii verejných financií je zdaňovanie tých, ktorí na to majú. Medzi nimi sú aj obchodné reťazce. Dlhodobý prístup štátu k obchodným reťazcom podľa strany neprináša žiadne výsledky - ceny potravín dražejú a finančné zisky sa vyvážajú do zahraničia. Informovala o tom Zuzana Škopcová, riaditeľka kancelárie predsedu SNS.
Zdanením obchodných reťazcov štát podľa SNS získa dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby mohol sociálne slabším kompenzovať drahé ceny potravín. Škopcová pripomenula, že SNS v roku 2019 predložila návrh na zdanenie obchodných reťazcov. Tvrdá ruka štátu je podľa strany jediný spôsob, ako dostať ceny potravín pod kontrolu. Obchodné reťazce na Slovensku si totiž podľa SNS zvykli, že si tu môžu robiť čokoľvek.
Podľa analytika budú odvodom zaťažení kupujúci
Hoci presné parametre zákona v tomto momente ešte nepoznáme, analytik Martin Vlachynský predpokladá, že pôjde o klon odvodu z roku 2019. Odvodom podľa neho nebudú zaťažené "obchody", ale kupujúci. „Zažili sme to na vlastnej koži v roku 2019, keď sa táto daň okamžite a takmer v plnej miere preniesla do cien potravín. Zhruba 90% nákupov potravín sa na Slovensku uskutočňuje vo veľkých reťazcoch, takže aj prípadné vynechanie menších obchodov je z hľadiska spotrebiteľa irelevantné,“ upozorňuje Vlachynský.
Aj cielenie odvodu reťazcov len na vybrané (veľké) podniky bude podľa analytikov problematické. Ako pripomínajú, v roku 2019 to viedlo k vyšetrovaniu zo strany Európskej komisie a prispelo k tomu, že tento odvod bol po pár mesiacoch účinnosti vtedajšou vládou zase rýchlo zrušený. Okrem priamej záťaže navyše zvýši odvod byrokraciu a administratívne náklady na strane podnikateľov aj štátu, zvýši cenový tlak na potravinárov a podľa analýzy zníži mieru investícií v maloobchode.
„Bohužiaľ sa opakovane potvrdzuje, že súčasná vláda vyskúša všetky staré aj nové spôsoby zdanenia občanov tejto krajiny, len aby sa vyhla realite v podobe konsolidácie verejných výdavkov, ktoré sa už dávno v tejto krajine vymkli spod kontroly,“ uvádza INESS.
Skokové zdraženie potravín?
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) predložené argumenty zo strany SNS odmieta a považuje ich za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol to predseda SAMO Martin Krajčovič. Aliancia súčasne poukazuje na fakt, že sa v nich zamlčal jeden z najdôležitejších negatívnych následkov prijatia takéhoto zákona, ktorým by bolo skokové zdraženie potravín, ako tomu bolo napríklad v Maďarsku. Keďže potraviny patria k podielovo najvýznamnejším výdavkovým skupinám slovenských domácností, následky by negatívne zasiahli plošne všetkých, osobitne sociálne najslabšie domácnosti.
"Ak by bol takýto zákon prijatý, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka," zdôraznil Krajčovič. Kým v roku 2018 pri snahe uplatniť takúto daň pre obchodné reťazce na Slovensku sa to podľa Krajčoviča iba predpokladalo, dnes sa to dá najmä na maďarskom príklade potvrdiť ako nesporný fakt. Takáto daň je ako zvýšenie DPH, ale s dosahom iba na potraviny, nie na iné luxusné tovary, ktoré si bežní ľudia nekupujú, čo je nespravodlivé, najmä k najslabším sociálnym skupinám obyvateľstva.
SAMO pritom upozornilo aj na dve analýzy ministerstva financií, ktoré prijala súčasná vláda, a ktoré preukázali, že ceny porovnateľných produktov na Slovensku sa buď zhodujú alebo sú dokonca nižšie než napríklad v Česku či Maďarsku. Tieto analýzy tiež prezentovali, že slovenskí obchodníci ako jediní tlmili rast cien potravín a došlo v ich prípade nielen k zníženiu marže, ale aj reálneho zisku. Zároveň, vzhľadom na pozitívny vývoj závery oboch analýz neodporúčajú prijímať žiadne regulačné opatrenia.
SAMO sa podľa Krajčoviča rozhodne nestotožňuje ani s údajnou potrebou nastoliť "tvrdú ruku štátu, ako dostať ceny potravín pod kontrolu" ako správnym riešením. "Na prípade Maďarska môžeme vidieť, že táto cesta ceny potravín nielenže neznižuje, ale, naopak, spoľahlivo vedie k ich zdražovaniu," dodal Krajčovič.
