Róbert Fico
Bratislava - Krátko pred polovicou volebného obdobia si premiér Robert Fico naďalej udržuje dominanciu v slovenskej politike.
V druhom roku vládnutia sa mu podarilo prežiť koaličnú krízu a jeho Smer-sociálna demokracia si zachoval výrazný náskok pred svojimi súpermi v prieskumoch verejnej mienky. Analytici však pripomínajú, že Fica čaká neľahké obdobie po zavedení európskej meny, ktorú obyvatelia Slovenska očakávajú aj s obavami.
Už prvý rok po voľbách sa ukázalo, že Ficovi na pohodlné vládnutie stačili skôr menšie zmeny pravicových reforiem bývalého kabinetu Mikuláša Dzurindu, aj keď predvolebná rétorika Smeru stála na ich tvrdej kritike. Vláde hrá do karát najmä pokračujúci silný rast ekonomiky, s vlaňajším číslom 10,4 percenta sa Slovensko dostalo na špičku medzi krajinami EÚ. Vďaka tomu do štátnej kasy prichádza viac peňazí z daní a kabinet nemusel siahnuť k citlivým úsporným opatreniam, aby pred očakávaným zavedením eura udržal nízky verejný schodok.
V uplynulom roku si Fico svoje postavenie vo vládnej koalícii ešte viac upevnil. Jeho menší koaličný partner ĽS-HZDS bývalého premiéra Vladimíra Mečiara musel na jeseň po pozemkovom škandále zniesť ponižujúcu výmenu svojho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, pričom márne hrozil odchodom z vládnej koalície. Nasledovali ďalšie dve zmeny na postoch ministrov - šéf rezortu obrany František Kašický musel odísť po predražených tendroch a kabinet opustil aj nie príliš populárny minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Slovenskému premiérovi môžu jeho postavenie zástupcovia susedných štátov len závidieť - v Česku sa vláda Mirka Topolánka opiera len o tesnú väčšinu, maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po odchode slobodných demokratov z vlády už väčšinu v parlamente stratil.
Komentátori však poznamenávajú, že zlatá éra pre premiéra a Smeru napriek tomu nemusí vydržať do konca volebného obdobia. S očakávaným prijatím eura od januára 2009 sa totiž pre veľkú časť Slovákov spájajú obavy zo zdražovania a ďalších ťažkostí súvisiacich so zvykaním si na nové platidlo. Vláda sa tomu snažila čeliť tlakom na silný výmenný kurz, v jej prospech hrajú aj rastúce mzdy a rast ekonomiky. To by vládnym stranám mohlo, ale aj nemuselo stačiť na to, aby eurovú prekážku zdolali bez rán na popularite. Aj pre očakávané ťažkosti s eurom niektorí politológovia a novinári špekulovali, že Smer by mohol mať záujem o predčasné voľby, aby približne 40-percentné preferencie pretavil do silnejšieho postavenia v parlamente a vláde skôr, než by sa nadšenie voličov mohlo začať vytrácať.
Smer sa snaží bodovať medzi voličmi aj iným spôsobom. Jeho predstavitelia stavili na výraznú národnú rétoriku - na Slovensku sa začali výrazne oživovať tradície od ľudového hrdinu Jánošíka až po politikov na čele s Milanom Rastislavom Štefánikom či Alexandrom Dubčekom. Fico otvorene hovorí, že chce rozvíjať národnú hrdosť, čo kombinuje s občasnými výpadmi proti politikom susedného Maďarska. Nedávno napríklad vyzýval Slovákov, aby sa zomkli pred očakávaným víťazstvom opozičného Fideszu Viktora Orbána obviňovaného z nacionalizmu.
Takáto politika by podľa politológov mohla pomôcť Smeru prilepšiť si v preferenciách na úkor koaličných partnerov - ĽS-HZDS a najmä SNS sú totiž známe svojou národnou orientáciou. Otázne zostáva, aké kroky menšie vládne strany vymyslia, aby si svoje pozície udržali. Predovšetkým preferencie ĽS-HZDS sa pohybujú pod desiatimi percentami a šéf strany Mečiar viackrát varoval, že s blížiacimi sa voľbami bude viac presadzovať svoje záujmy.
Smeru sa po čase podarilo napraviť si povesť aj v straníckej rodine medzi európskymi socialistami. Ľavicové strany v EÚ Smeru-SD znovu otvorili cestu k plnému členstvu v Strane európskych socialistov a odpustili mu aj kontroverzný tlačový zákon, ktorý podľa opozície a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe poškodzuje slobodu tlače.
Pravicovej opozícii sa ani v druhom roku po voľbách nepodarilo pozíciou vládnych strán vážnejšie otriasť. Nepomohlo jej ani niekoľkomesačné úsilie blokovať schválenie pre EÚ kľúčovej reformnej lisabonskej zmluvy na protest proti tlačovému zákonu. Naopak, táto snaha vyústila do opozičného rozkolu a ukončeniu spoločných schôdzí troch pravicových strán. Dzurindovu SDKÚ-DS, KDH aj SMK navyše postihli vnútorné spory. Na preferenciách sa síce tieto turbulencie neodrazili, podľa analytikov však pre tieto strany neveštia nič dobré.
Už prvý rok po voľbách sa ukázalo, že Ficovi na pohodlné vládnutie stačili skôr menšie zmeny pravicových reforiem bývalého kabinetu Mikuláša Dzurindu, aj keď predvolebná rétorika Smeru stála na ich tvrdej kritike. Vláde hrá do karát najmä pokračujúci silný rast ekonomiky, s vlaňajším číslom 10,4 percenta sa Slovensko dostalo na špičku medzi krajinami EÚ. Vďaka tomu do štátnej kasy prichádza viac peňazí z daní a kabinet nemusel siahnuť k citlivým úsporným opatreniam, aby pred očakávaným zavedením eura udržal nízky verejný schodok.
V uplynulom roku si Fico svoje postavenie vo vládnej koalícii ešte viac upevnil. Jeho menší koaličný partner ĽS-HZDS bývalého premiéra Vladimíra Mečiara musel na jeseň po pozemkovom škandále zniesť ponižujúcu výmenu svojho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, pričom márne hrozil odchodom z vládnej koalície. Nasledovali ďalšie dve zmeny na postoch ministrov - šéf rezortu obrany František Kašický musel odísť po predražených tendroch a kabinet opustil aj nie príliš populárny minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Slovenskému premiérovi môžu jeho postavenie zástupcovia susedných štátov len závidieť - v Česku sa vláda Mirka Topolánka opiera len o tesnú väčšinu, maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po odchode slobodných demokratov z vlády už väčšinu v parlamente stratil.
Komentátori však poznamenávajú, že zlatá éra pre premiéra a Smeru napriek tomu nemusí vydržať do konca volebného obdobia. S očakávaným prijatím eura od januára 2009 sa totiž pre veľkú časť Slovákov spájajú obavy zo zdražovania a ďalších ťažkostí súvisiacich so zvykaním si na nové platidlo. Vláda sa tomu snažila čeliť tlakom na silný výmenný kurz, v jej prospech hrajú aj rastúce mzdy a rast ekonomiky. To by vládnym stranám mohlo, ale aj nemuselo stačiť na to, aby eurovú prekážku zdolali bez rán na popularite. Aj pre očakávané ťažkosti s eurom niektorí politológovia a novinári špekulovali, že Smer by mohol mať záujem o predčasné voľby, aby približne 40-percentné preferencie pretavil do silnejšieho postavenia v parlamente a vláde skôr, než by sa nadšenie voličov mohlo začať vytrácať.
Smer sa snaží bodovať medzi voličmi aj iným spôsobom. Jeho predstavitelia stavili na výraznú národnú rétoriku - na Slovensku sa začali výrazne oživovať tradície od ľudového hrdinu Jánošíka až po politikov na čele s Milanom Rastislavom Štefánikom či Alexandrom Dubčekom. Fico otvorene hovorí, že chce rozvíjať národnú hrdosť, čo kombinuje s občasnými výpadmi proti politikom susedného Maďarska. Nedávno napríklad vyzýval Slovákov, aby sa zomkli pred očakávaným víťazstvom opozičného Fideszu Viktora Orbána obviňovaného z nacionalizmu.
Takáto politika by podľa politológov mohla pomôcť Smeru prilepšiť si v preferenciách na úkor koaličných partnerov - ĽS-HZDS a najmä SNS sú totiž známe svojou národnou orientáciou. Otázne zostáva, aké kroky menšie vládne strany vymyslia, aby si svoje pozície udržali. Predovšetkým preferencie ĽS-HZDS sa pohybujú pod desiatimi percentami a šéf strany Mečiar viackrát varoval, že s blížiacimi sa voľbami bude viac presadzovať svoje záujmy.
Smeru sa po čase podarilo napraviť si povesť aj v straníckej rodine medzi európskymi socialistami. Ľavicové strany v EÚ Smeru-SD znovu otvorili cestu k plnému členstvu v Strane európskych socialistov a odpustili mu aj kontroverzný tlačový zákon, ktorý podľa opozície a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe poškodzuje slobodu tlače.
Pravicovej opozícii sa ani v druhom roku po voľbách nepodarilo pozíciou vládnych strán vážnejšie otriasť. Nepomohlo jej ani niekoľkomesačné úsilie blokovať schválenie pre EÚ kľúčovej reformnej lisabonskej zmluvy na protest proti tlačovému zákonu. Naopak, táto snaha vyústila do opozičného rozkolu a ukončeniu spoločných schôdzí troch pravicových strán. Dzurindovu SDKÚ-DS, KDH aj SMK navyše postihli vnútorné spory. Na preferenciách sa síce tieto turbulencie neodrazili, podľa analytikov však pre tieto strany neveštia nič dobré.
