BRATISLAVA - Slováci si v piatok 17. novembra pripomínajú 34. výročie Nežnej revolúcie. Štátny sviatok, ktorý pripomína, ako naši rodičia a starí rodičia štrngali kľúčmi na námestiach v Bratislave a Prahe, si každý užíva po svojom. Politici pripomínajú, aký významný odkaz má tento deň.
VIDEO Sloboda a demokracia nie je samozrejmosťou, uviedla prezidentka Čaputová
Demokracia nie je dokonalá, no na rozdiel od totality ju stále možno formovať slobodnými voľbami či slobodou prejavu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 34. výročia Nežnej revolúcie. Pamiatku obetí totalitného režimu si uctila položením vencov k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne.
"Pripomíname si sviatok Nežnej revolúcie, ktorý priniesol pád totalitného režimu. Tomu však predchádzalo obdobie neslobody, perzekúcií a dokonca zabíjania ľudí len preto, že túžili po slobode," povedala hlava štátu. Apeluje, aby na to ľudia nezabúdali. Ľudia pred 34 rokmi podľa Čaputovej nestáli na námestiach sami za seba, ale každý za všetkých. "Oslávme dnešný sviatok spoločne s vďačnosťou za slobodu a demokraciu, ktorá nie je samozrejmosťou," poznamenala.
Pellegrini: Treba sa vrátiť k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala
Treba sa prestať obzerať dozadu, navzájom sa obviňovať, neutiekať sa len k novembrovým frázam, ale vrátiť sa k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala. "Iba tak sa ako národ posunieme vpred," uviedol predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) v piatkovom prejave pri Centrálnom pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na vrakunskom cintoríne v Bratislave.
VIDEO Vyjadrenie Petra Pellegriniho po pietnej spomienke pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu
"Z volania po sociálnej spravodlivosti sa stala sociálne rozdelená spoločnosť, ktorá stále nesplatila historický dlh celým skupinám slovenských občanov. Z volania po slobode a z diskusie sa stali urážky, vulgárnosť a agresivita vo verejnom priestore. Z túžby po zjednotení vzišla rozdelená slovenská spoločnosť, ktorej rôzne svety si pre vzájomnú nenávisť dnes nemôžu prísť na meno," zhodnotil Pellegrini.
Považuje za zvláštne, že udalosti, ktoré kedysi dokázali celý národ spojiť, ho dnes významne rozdeľujú. Za dôvod na zamyslenie označil to, že November '89 dnes vníma pozitívne menej ako polovica spoločnosti. Nežná revolúcia sa svojím charakterom, obsahom aj príbehom stala podľa Pellegriniho ojedinelou a výnimočnou v dejinách celej Európy. "Nebolo to nenávistné volanie po pomste, ale spojenie sa celého národa za niečo. Za silnú ideu slobody, lepšiu sociálnu perspektívu aj národnú emancipáciu. Bol to zásadný prelom v živote slovenského národa a predurčil naše smerovanie na dlhé roky dopredu," vyhlásil. Deň boja za slobodu a demokraciu si Pellegrini pripomenul aj položením venca k pamätníku Alexandra Dubčeka. Zúčastnil sa tiež na pietnej spomienke pri pamätníku Brána slobody na Devíne.
VIDEO Smer-SSD kladie veniec pri buste Alexandra Dubčeka
Nežnú revolúciu si pripomína aj KDH
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je bytostne spojené s novembrom roku 1989, keď na námestiach zaznela prvá výzva na formovanie klubov KDH. Strana potom definitívne vznikla 17. februára 1990. V TASR TV to povedal predseda KDH Milan Majerský. Korene KDH sa podľa neho dajú nájsť ešte skôr, v kresťanskom disente, v udalostiach, ako bol Sviečkový pochod v roku 1988, alebo výzva tzv. bratislavskej päťky z augusta 1989. "Kresťanskí disidenti neboli iba hnacím motorom podzemnej cirkvi, ale podporovali aj všeobecné myšlienky demokracie, slobodného myslenia a slobody ako takej," pripomenul Majerský.
Sám podľa vlastných slov vstúpil už v roku 1990 do hnutia kresťanskodemokratickej mládeže. "Sme najstaršou politickou stranou, ktorá si so sebou nesie to dobré aj zlé, pekné chvíle, aj tie ťažšie. Zažili sme úspešné vlády, aj boj s mečiarizmom, ale prvotná myšlienka prenesenia kresťanských hodnôt do politiky nás neopustila nikdy," uviedol.
Urobia všetko pre ochranu novembra 1989
Hlavný odkaz Novembra 1989, zápas o slobodu a demokraciu, pokračuje. Podpredseda parlamentu a líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka to uviedol pri príležitosti piatkového Dňa boja za slobodu a demokraciu. Deklaroval, že PS urobí všetko pre ochranu hodnôt Novembra 1989. Považuje za dôležité zdržať sa konania, ktoré vybojované slobody a európanstvo spochybňuje či ohrozuje.
"Znepokojuje ma, čo sme si len za posledné týždne vypočuli od predstaviteľov štátnej moci. Či už sú to útoky na občiansku spoločnosť vrátane možného zrušenia dvoch percent asignácie daní, alebo obmedzovanie nezávislých médií vrátane ich práce na úrade vlády či v Národnej rade, či spochybňovanie našej jednoznačnej príslušnosti k Európskej únii a NATO," skonštatoval. Za jeden z varovných signálov označil aj to, že v priestoroch parlamentu je dnes namiesto demokraticky zvolenej prezidentky SR umiestnená podobizeň komunistického vraha. Zdôraznil tiež poďakovanie každému, kto pred 34 rokmi stál na námestiach či v uliciach miest a obcí po celom Slovensku.
17. november - úhlavným nepriateľom slobody je strach a nenávisť
"Totalitná vláda komunistov, ktorá trvala viac ako 40 rokov, vytvorila systém inštitucionalizovaného strachu. Komunistický režim zastrašoval a trestal ľudí, ktorí sa odmietli vzdať svojho náboženského presvedčenia, alebo svojich hodnôt. Na Slovensku bolo protiprávne odsúdených viac ako 70 000 ľudí. V celom Československu bolo popravených za protištátne činy 250 ľudí, okolo 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, väzniciach a v pracovných táboroch. 400 tisíc ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných z republiky. Tisícom rodín bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu," pripomenula pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Ako dodala, Nežná revolúcia bola opakom nenávistnej politiky strachu totalitného komunistického režimu. Podľa jej slov sa ľudia odvážne, ale bez násilia postavili za to, čo im patrí – a to za svoju slobodu.
"Mierovým spôsobom porazili zlo a vydobyli si naspäť ľudskú dôstojnosť a právo na lepší život. Sloboda a demokracia však priniesli aj možnosť slobodne si zvoliť do vedenia štátu ľudí, ktorým sú hodnoty 17. novembra cudzie. Slová ako spravodlivosť, zákon a spolupatričnosť pre nich nič neznamenajú a opäť začínajú v našej spoločnosti šíriť politiku strachu a nenávisti. Zastrašovanie nepohodlných ľudí, vyhrážky ľuďom z justície a inštitucionalizované šírenie nenávisti a rozdeľovania z úst politikov na najvyšších vládnych funkciách. Nenávisť voči neziskovému sektoru, nezákonné postupy voči predstaviteľom médií, cielené rozdeľovanie spoločnosti a hľadanie nepriateľov," konštatovala Remišová s tým, že úhlavným nepriateľom slobody je strach a nenávisť. Ako dodala, strach paralyzuje a umožní všetko, a to aj pošliapanie ľudskej dôstojnosti a stratu vlastnej slobody. "Nenávisť rozožiera spoločnosť zvnútra a ničí jej odolnosť postaviť sa zlodejom demokracie a slobody. Aj v ťažkých rokoch, ktoré nás čakajú, postavme sa zlu, bojujme za hodnoty demokracie BEZ STRACHU A BEZ NENÁVISTI! To nám všetkým prajem v tento významný sviatok našich dejín," uzavrela.
Viskupič: Nezabudnime na hodnoty
"Ťažko si predstaviť cestu slobody bez 17. novembra. Dnes slávime 34. výročie nežnej revolúcie, ktorá nám priniesla slobodu a demokraciu. Nezabudnime na hodnoty, za ktoré sme bojovali, a pracujme spoločne na budovaní spravodlivejšieho a silnejšieho Slovenska," napísal poslanec za SaS Marián Viskupič.
Hnutie Slovensko si pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu aj zápas o základné ľudské práva a slobody, ktoré boli v komunistickom Československu potláčané. Líder hnutia Igor Matovič poďakoval všetkým odvážnym ľuďom, ktorí sa v novembri 1989 postavili proti režimu, ktorý označil za odsúdeniahodný a nelegitímny. "Postavením sa proti zlu ukázali, ako im záleží na tom, aby žili v slobodnej krajine bez zločineckej ideológie, ktorá bránila ľuďom slobodne žiť, voliť, tvoriť a vyznávať svoju vieru. Aj dnes sa musíme snažiť, aby sme o tieto základné ľudské práva neprišli, lebo zlo zvíťazí vtedy, ak dobrí ľudia nič neurobia," uviedol Matovič. Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel poukázal na legislatívne zmeny, ktorými sa snažili zvyšovať povedomie o totalitných obdobiach slovenskej histórie, napríklad schválenie príplatkov veteránom protikomunistického odboja či zavedenie pamätných dni obetí komunistického režimu a samizdatu.
Výročie Nežnej revolúcie si na sociálnej sieti pripomína aj Ministerstvo pôdohospodárstva. "Udalosti, ktoré predchádzali 17. novembru 1989, nám každý deň pripomína pamätná tabuľa pri vchode nášho ministerstva. Na tomto mieste sa pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva začal verejný dialóg vysokoškolákov s predstaviteľmi vtedajšej vládnucej moci. Dnes o 34 rokov neskôr vieme, že tento dialóg predznamenal prevratné politické a spoločenské zmeny v našej krajine. Nezabúdajme, že zápas o slobodu a demokraciu je vytrvalostná a kolektívna disciplína, ktorá nemá koniec," napísali.
Blahová: Boj o slobodu nikdy nekončí
Na 17. november 1989 spomína aj bývalá členka strany SaS Natália Blahová. Ako prezradila, v tom čase bola študentkou gymnázia a v čase Nežnej revolúcie sa so spolužiakmi a rovesníkmi za tmavých podvečerov ovíjali šálmi a do mrazivých ulíc vychádzali plní nádherného a neopakovateľného vzrušenia. "Až do tých chvíľ sme si mysleli, že žijeme utrpenie, čo nemá konca. Že ten klam sa nedá zlomiť. Že je to asi kliatba za zbabelosť a slabosť. Že tá kliatba pohltí každú obeť, no vykúpenie nikdy nepríde. V tom sa neochvejné základy tej kliatby zatriasli a pred našimi očami začali rúcať. A my sme začali úpenlivo veriť, že sloboda naozaj existuje. Že žije. Nielen na stránkach pašovaných časopisov a na vlnách zakázaných rozhlasových staníc. Že žije a my ju môžeme žiť tiež. Boj o slobodu nikdy nekončí. V mene všetkých obetí a pre naše deti to nesmieme vzdať," napísala na sociálnej sieti, kde pridala aj fotografiu z obdobia revolúcie.
